PrimeGrid

Diskusia k ostatným projekom a k projektom vo vývojovom resp. prípravnom štádiu

Moderátor: Moderátori

Honza
Príspevky: 953
Dátum registrácie: Po Feb 05, 2007 7:20 pm
Bydlisko: Praha

Re: PrimeGrid

Príspevok od používateľa Honza »

Buď je možné si třeba v databázi Top5000 nechat vypsat All primes reportovaných PrimeGrid nebo se dá koukal podle userů PG do Top Prime Finders na PG. V prvním případě nemusí být dohledatelné, kdo jej našel (anonymous report v rámci PG, protože dotyčný user se neozve a nereportuje za sebe), v druhém případě tam nejsou všechna prvočísla (například cybí ta, která jsou nalezena přes PRPNet klienta).
dango
Príspevky: 80
Dátum registrácie: Ut Jan 27, 2009 10:57 pm
Bydlisko: Poprad / Kosice

Re: PrimeGrid

Príspevok od používateľa dango »

zapajate sa do challenge-i? zapajate vsetky dostupne vypoctove jednotky? (len tak pre info :wink: )
gabberattack
Príspevky: 1315
Dátum registrácie: Ut Feb 06, 2007 1:35 am
Bydlisko: Mooresville, NC
Kontaktovať používateľa:

Re: PrimeGrid

Príspevok od používateľa gabberattack »

dango napísal:zapajate sa do challenge-i? zapajate vsetky dostupne vypoctove jednotky? (len tak pre info :wink: )
Ja tie challenges nesledujem, akurat som si nastavil, aby masina ratala len tie projekty, ktore su 64 bit a nechavam to bezat.
-gabberattack-
Keep The Panic!

...a Windows Vista
padá na Mesiaci
6x pomalšie!
Honza
Príspevky: 953
Dátum registrácie: Po Feb 05, 2007 7:20 pm
Bydlisko: Praha

Re: PrimeGrid

Príspevok od používateľa Honza »

Za dva dny bude krátký turnaj New Moon Challenge, pojede se AP26.
Skoro po delší době zvažuji účast. Ideální by bylo udělat si rychlobalíček, aby se nemuselo nic instalovat a jet to z cmd...

Factorial Sieving je hotovy do 500G (udělal jsem přes polovinu práce a jede se dál na 1000G) a tudíž se mohl rozjet prime search, který běží na PRPNet port 5500.
Tyhle záležitosti (Sieving a PRPNet) jsou dobré v tom, že se nemusí do OS nic instalovat, žádné zápisy do registru atd, takže tomu něco ze serverů věnuji.

Ohledně Factorial primes je to docela jasné - první 469!-1 (dlouhé 1051 čísel) se našlo v roce 1981 (!), poslední 34790!-1 (142891 čísel) v roce 2002, celkem je jich (zatím) 13. Takže PG dělá na začátku double check (3 jsem už našel) a pak se pojede dál. Momentálně se distribuuje práce kolem 14500!, což je tak na 3 minuty výpočtu. Pro zajímavost délky výpočtů:
974!-1 is 3-PRP! (0.2388s+0.0002s)
1963!-1 is 3-PRP! (1.3770s+0.0006s)
6380!+1 is 3-PRP! (27.4528s+0.0043s)
Honza
Príspevky: 953
Dátum registrácie: Po Feb 05, 2007 7:20 pm
Bydlisko: Praha

Re: PrimeGrid

Príspevok od používateľa Honza »

Možní jsem dlouho nesledoval výslekdy tasků, možná je to novinka - rozhodně šikovná věc.
V rámci účtu lze koukat na seznam tasků - kromě klasických Next/Previous 20 je tam nově.
Show: All | In progress | Pending | Valid | Invalid | Error

Takže si lze filtrovat podle toho, v jakém jsou stavu, snadněji identifikovat problematické mašiny atd.
dango
Príspevky: 80
Dátum registrácie: Ut Jan 27, 2009 10:57 pm
Bydlisko: Poprad / Kosice

Re: PrimeGrid

Príspevok od používateľa dango »

Twin Prime ukoncil svoje hladanie :wink: bol to moj najoblubenejsi subprojekt. Taka sprava potesi, ze je vidno aj vysledky
Honza
Príspevky: 953
Dátum registrácie: Po Feb 05, 2007 7:20 pm
Bydlisko: Praha

Re: PrimeGrid

Príspevok od používateľa Honza »

OK, tož po delší čase něco k projektu.

Na PRPNet (klient z příkazové řádky, mimo BOINC) se právě rozjíždí GFN Prime Search (Generalized Fermat Number)
GFN jsou ve formě 2^n+1, resp b*2^n+1, takže třeba 386892^131072+1 je prvočíslo, momentálně v TOP50 zmáných prvočísel.

Fígl je v tom, že se podařilo zoptimalizovat hledání pro n násobku 2. Pro některá N moc čísel známých není - například pro N=262144 je známé jedno a pro N=524288 zatím žádné.
Více o GFN, historii a tak třeba zde

Příprava projektu.
Jelikož jsem se dosti účastnil přípravy (několik týdnů to zaměstnávalo mé quady 24/7), popíšu zhruba postup....dosti manual manual effort.
Asi znáte klasický postup: nejprve sieving (manuální nebo přes BOINC) a poté prime testy (opět BOINC nebo manual, pomocí LLR nebo pfgw).
Zde jsem pro různá N nejprve vůbec vytvářel sieve file, který je na začátku dosti velký (stovky mega). Postupně se z něj odstraňují jednotlivá b (kde b jsme určili v rozsahu 1 až 100mega) tím, že se najdou faktory čísla. Jakmile se sieving udělá dosti hluboko a nalezení faktorů se zhruba rovná délce prime testu, přejde se dál. V současnosti mám hotovo pro N=2048 nebo 4096, jedu na nich Genefer testy.
Na sieving souboru se projede Genefer test (zde jsou asi 3 různé verze, jedna 64-bit, ale neumí moc velká čísla, jiná pomalejší, ale umí větší čísla). Ten určí pravděpodobná prvočísla. Ty se ve finále testují pomocí pfgw a ten už dá pozitivní výsledek.

Pro N < 32768 asi budu dělat testy manuálně, seriózní práce začíná na N = 32768. (Například N = 1024 dělá zhruba pouze 8000-místné číslo)
Pro N = 32768 ně se právě rozjíždí testy na PRPNet (server=GFN1:100:1:prpnet.primegrid.com:12005)
Testy jsou pro N=32768 a 553602<b<743788, je k tomu potřeba nový PRPClient (brzy vyjde oficiálně)
Honza
Príspevky: 953
Dátum registrácie: Po Feb 05, 2007 7:20 pm
Bydlisko: Praha

Re: PrimeGrid

Príspevok od používateľa Honza »

Musím se pochlubit - příliš se na PrimeGridu nezabývám hledáním prvočísel (primality testing), ale spíše přípravnou prací na manual sievingu.
O to víc je potřešující, že jsem našel vcelku hezké prvočíslo 27*2^2218064+1. Je 667,706 číslic dlouhé a podle Chris Caldwell's The Largest Known Primes Database je momentálně na 56. místě na světě.

Více homepage PrimeGrid nebo BOINCStats v novinkách.

Bohužel se nezjevuje na Top Primes Finder v rámci PrimeGrid. To by mě posunulo ze 79. místa hnedle někam kolem 20. A kdyby v tomto seznamu byla i jiná nalezená prvočísla...
Snad se brzy opět dostanu a udržím v Top5 na projektu jako celku.
Používateľov profilový obrázok
Duro Kotulic Bunta
Príspevky: 1906
Dátum registrácie: St Feb 07, 2007 3:00 pm
Bydlisko: Stupava
Kontaktovať používateľa:

Re: PrimeGrid

Príspevok od používateľa Duro Kotulic Bunta »

Gratulujem, konkretne vysledky vzdy potesia (a vlastne by mali viac ako kredit).. :)

Jednu "kacirsku" otazku - aky je vlastne vyznam najdenia tak velkych prvocisiel okrem ich aplikacie v sifrovani? Ma to nejaky vedecky vyznam v zmysle lepsieho pochopenia struktury cisiel alebo nieco podobne? Alebo je uzitok len (z mojho pohadu) malo vedecke a da sa povedat z pohladu prirody "prizemne" ludske sifrovanie?
Nepytam sa preto, zeby som nejako chcel dehonestovat ci znizovat vyznam toho projektu, pytam sa cisto subjektivne z pohladu cloveka ktory uprednostnuje konkretnu (a nie abstraktnu) prirodu a jej poznavanie (cize napr. vesmir, ale aj spravanie sa molekul, enzymov atd) a o tomto projekte si toho vela nenastudoval..
It is by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J.H. Poincaré, mathematician]
A man who knows how to be alone is never lonely. [Osho]
Honza
Príspevky: 953
Dátum registrácie: Po Feb 05, 2007 7:20 pm
Bydlisko: Praha

Re: PrimeGrid

Príspevok od používateľa Honza »

Chapu takovou otazku, je zcela na miste.
Sifrovani, urcite.

Dalsi, kam se ubira pozornost, je distribuce prvocisel, tedy statisticky pohled. Obecne by melo byt, ze cim delsi cislo ve smyslu digits, tim mene prvocisel - skala ma byt logaritmicka.
Jenze to ne vzdy plati - viz domnenka, kterou mel Fermat, ze kazde cislo ve forme (2^2^n)+1 je prvocislo. Krome toho, ze Euler ukazal, ze uz to neplati pro 2^32+1, tak o teto forme generovani prvocisel jiz drive vedeli Cinane.

Pak se na prvocisla nabaluji ruzne dalsi hypotezy, ktere vypovidaji o jejich vlastnostech a distribuci.
Trebas Goldbach conjecture, ktera rika, ze kazde sude cislo vetsi nez 2 by melo jit reprezentovat jako soucet dvou prvocisel. Snad se na to rozjede jeden BOINC projekt

Protoze neni prvocislo jako prvocislo, tak se studuji ruzne formy prvocisel, resp. zpusoby jejich generovani.
Napriklad u Mersenne ve forme 2^n-1 je relativne snadne/rychle rozhodnout, zda-li se jedna o prvocislo - proto jsou nejvetsi prvocisla prave v teto forme. (na druhou stranu to muze znamenat, ze pokud je lze snadno factorizovat, nejsou sifry pouzivajici tato prvocisla tak silne).

Je zajimave, ze hledani prvocisel, dokonce i sieving, patri mezi velmi stare matematicke usili z dob jeste pred nasim letopoctem.
K hledani prvocisel se poji dosti zvucnych jmen jako Pierre de Fermat, Leibniz, Euler, Marin Mersenne a mnozi dalsi. Je vcelku mozne, ze hledani prvocisel, resp. obecnejsi zamysleni se nad jejich formou a vlastnosmi, vedlo k objevu mnoha dalsich teoremu nebo hypotez z algebry a nejen zde.
Je to mozna dost podobne, jako kdyby napriklad hrani si z magnetismem vedlo k objevu supravodivosti.
Používateľov profilový obrázok
Kiwi
Príspevky: 2072
Dátum registrácie: Ut Feb 13, 2007 4:18 pm
Bydlisko: Sobrance
Kontaktovať používateľa:

Re: PrimeGrid

Príspevok od používateľa Kiwi »

Ja som niekedy hladal velke n! a primes, ale nakoniec mi nestacila pamat.
Najprv som to robil v pascale a neskor v asm. Skoda len, ze uz nemozem najst tie zdrojaky. :)
Používateľov profilový obrázok
Duro Kotulic Bunta
Príspevky: 1906
Dátum registrácie: St Feb 07, 2007 3:00 pm
Bydlisko: Stupava
Kontaktovať používateľa:

Re: PrimeGrid

Príspevok od používateľa Duro Kotulic Bunta »

Honza napísal:Je vcelku mozne, ze hledani prvocisel, resp. obecnejsi zamysleni se nad jejich formou a vlastnosmi, vedlo k objevu mnoha dalsich teoremu nebo hypotez z algebry a nejen zde.
Je to mozna dost podobne, jako kdyby napriklad hrani si z magnetismem vedlo k objevu supravodivosti.
Myslim ze toto je trosku prehnane tvrdenie.
Ja sa na to pozeram z pohladu jadrovej fyziky (jadrovu specifikujem kvoli tomu, ze niektore casti fyziky, napr. biofyzika, nie su natolko exaktne a zalozene na matematike) - a vztah fyziky a matematiky bol vzdy zvlastny - na jednej strane fyzika je v podstate len aplikovana matematika okorenena experimentalnymi vstupnymi datami, na druhej strane matematika sa castokrat prilis zaobera abstrakciou bez praktickej aplikovatelnosti.
A ja mam teda trosku dilemu pri tychto matematickych projektoch, ktora sa da popisat asi nasledovnymi dvoma protichodnymi pohladmi:

1. Matematika castokrat venuje mnozstvo usilia niecomu, co sa v konecnom dosledku ukaze ako uplne zbytocne. A matematici potom casto nemaju v laske fyzikov, ktori "odhodia" mnozstvo ciest, ktore su ale z hladiska realneho sveta slepe ulicky vyvoja. Alebo presnejsie - ak matematik napr. pozna desat rieseni problemu a venuje ich rozboru desat rokov usilia, fyzik hned vyluci tie bez realneho vyznamu a problem vyriesi za rok. Nehovorim teoreticky, ale prakticky - taketo situacie nastavaju pomerne casto.
Pekne to zaziju studenti fyziky na univerzite - prve tri roky studuju prakticky len matematiku, so vsetkymi jej balastmi a omackami. A potom, po troch rokoch, pride krasna fyzika, ktora zahodi X percent toho balastu a povie - toto je riesenie, toto sa prejavuje v realnom svete, a tamto ostatne je len abstrakcia ktora nema ziadnu manifestaciu v realnom svete a mozete na nu pokojne zabudnut.
Preco to tak v prirode je? To je zahada - spociva to pravdepodobne v tom, ze matematika je napriek tomu ze je to len "vymysel" ludskej mysle, ze je to len nastroj a jazyk na popis sveta, tak ze tento ludsky jazyk je akymsi zazrakom neuveritelne perfektny na popis sveta a pomocou neho dokazeme popisat ohromne mnozstvo javov/faktov.
Avsak tak ako aj v obycajnom ludskom jazyku mozem vytvorit mnzostvo abstraktnych kontrukcii bez realnej podstaty tak to mozem urobit aj pomocou jazyka zvaneho matematika - napr. abstraktna veta "Zajtra napisem leva pomocou paprikoveho lietadla" je gramaticky spravna, dokonca ma aj vyznam, ktory sa da pochopit, ale jednoducho nema ziadnu realnu manifestaciu toho co popisuje.

Samozrejme toto nie je celkom pripad prvocisiel, kedze tie manifestaciu v realnom svete maju - su to realne existujuce cisla pomocou ktorych sa da sifrovat a mozno aj robit hash kluce na prenos dat atd...
Avsak matematika ma obrovske mnozstvo teorem a viet - a teda to, ze sa potvrdi ci vyvrati nejaka dalsia teorema o prvocislach moze byt len malo vyznamne.

Druhy pohlad je nasledovny:
2. Matematika skuma neznamu podu a takmer vsetky velke objavy teoretickej fyziky su zalozene na tom, ze matematika posunula ludskeho ducha na neznamu podu - asi najkrajsou ukazkou je einsteinova teoria relativity, kde nebyt Poincareho, Lorenza a dalsich matematikov, einstein by nikdy na relativitu neprisiel, a naopak - ak by nebolo einsteina, tak na zaklade prac tychto matematikov by skor ci neskor relativitu objavil niekto iny...
Vynimkou je snad iba kvantova mechanika, kde najskor prisiel napad uplne mimo matematiky a az potom dodatocne sa vyvinul matematicky aparat a rovnice.
Matematika ma vela jalovych rieseni a smerov, ale to, ci su naozaj jalove, sa castokrat ukaze az omnoho neskor, a v momente ked su tieto smery ci problemy ci cesty skumane, sa neda vzdy dostatocne spolahlivo rozhodnut ktory smer bude a ktory nebude mat realnu manifestaciu vo vesmire.. nikto nemoze presne predpovedat "vedlajsie efekty" novych hoci aj abstraktnych poznatkov, ci 'svetlo na konci tunela" - co ked je tam len zakruta a preto to svetlo nevidime?
Napr. imaginarne cisla najskor tiez vyzerali ako abstraktna hra s cislami, a nakoniec nasli perfektne uplatnenie napr. pri hladani rieseni diferencialnych rovnic, kde pomocou imaginarnych (cize realne neexistujucich) cisiel najdeme realne riesenie nejakeho problemu. Krasny priklad okluky ktorou od realneho problemu cez nerealnu abstrakciu matematiky sa vratime opat naspat k realnemu svetu (pricom nijak inak by to neslo..)

Takze tak, toto je (nielen moja) dilema ohladom procisiel.
Suma sumarum na zaklade toho co som si v matematike prezil vo mne zatial vzdy vitazi skepticky fyzik ktory povazuje tolke usilie na hladanie prvocisiel za zbytocne.
Preto som teda chcel pocut Honzo tvoj nazor, kedze sa ti ten projekt paci a venujes sa mu - dik zanho, aj ked priznam sa, ze ma nepresvedcil. Ale tak je to v poriadku. ;)
It is by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J.H. Poincaré, mathematician]
A man who knows how to be alone is never lonely. [Osho]
Používateľov profilový obrázok
Kiwi
Príspevky: 2072
Dátum registrácie: Ut Feb 13, 2007 4:18 pm
Bydlisko: Sobrance
Kontaktovať používateľa:

Re: PrimeGrid

Príspevok od používateľa Kiwi »

Ale riesenia nenachazaju ani fyzici ani matematici, ale intuicia, nie ?
Ved co ine nam v nekonecnej mnozine ukaze cestu, ak nie nas nos ? :)
Používateľov profilový obrázok
Duro Kotulic Bunta
Príspevky: 1906
Dátum registrácie: St Feb 07, 2007 3:00 pm
Bydlisko: Stupava
Kontaktovať používateľa:

Re: PrimeGrid

Príspevok od používateľa Duro Kotulic Bunta »

Kiwi napísal:Ale riesenia nenachazaju ani fyzici ani matematici, ale intuicia, nie ?
Ved co ine nam v nekonecnej mnozine ukaze cestu, ak nie nas nos ? :)
Riesenia sa nachadzaju kombinaciou intuicie a logiky - v zasade plati ze cim vacsi skok (a teda vacsi objav) tym viac intuicie treba.
Napr. pri kvantovej mechanike tej intuicie bolo extremne vela (vymysliet Shrodingerovu rovnicu bola cista intuicia, odvodena bola az neskor), ale pri teorii relativity (specialnej) jej bolo pomerne malo... (pri vseobecnej uz viac..)
It is by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J.H. Poincaré, mathematician]
A man who knows how to be alone is never lonely. [Osho]
Honza
Príspevky: 953
Dátum registrácie: Po Feb 05, 2007 7:20 pm
Bydlisko: Praha

Re: PrimeGrid

Príspevok od používateľa Honza »

Díky za názor.

Jak tě znám, je mi jasné, že máš blíž fyzice než matematice.

Tož já jsem měl na konci základky hodně blízko matematice. Díky takovým základům jako binární a hexa soustava se člověku v tomto věku otevřou nevýdané prostory oproti primitivcům pohybujícím se pouze v desítkové soustavě, počítače jsou pak hračkou. Samosebou pak přišla fyzika.
U počítačů si člověk dosti vystačí s matematikou - 2D i 3D grafika, statistika a podobné věci, které jsem dělal.
Někde zase věci zůstanou vesměs v podobě matematických rovnic - viz superstruny.

Na druhou stranu je mi blízké chápat fyzikální zákonitosti bez znalosti rovnic, tak nějak spolením logiky, odvozování, pozorování a případně intuice. Viz ten příklad brždění na povrchem planety ve vzduchoprázdnu.

No a relativně dlouho jsem se věnoval klimatu, což považuji za spojení matematického modelování a fyziky.
Napísať odpoveď