Palo M. napísal:4. Je to stale jediny BOINC projekt podporujuci ATI GPU aplikaciu na Linuxovej platforme.
Ano, dakujem za doplnenie, z tohto pohladu je tak trochu testovaci projekt ako kedysi Pirates@home..
Palo M. napísal:
Inak co sa tyka Collatzovej domnienky ako matematickeho problemu, tak tu by som pripomenul situaciu okolo
Velkej Fermatovej vety....
A aj ked samotna Velka Fermatova veta tiez nema prakticky vyznam, snaha o jej dokazanie viedla k inym matematickym poznatkom... Mozno, ze s Collatzovou domnienkou to dopadne rovnako - ale mozno aj nie, ak by BOINC projekt dokazal, ze Collatzova domnienka neplati
.
Oblubeny, aj ked logicky argument.
Problem je v tom, ze pravdepodobnost takehoto vyvoja je mala, je to asi ako keby niekto oblubujuci klasicku malbu venoval usilie (ci elektriku) malovaniu abstratkenho moderneho umenia s tym, ze ze ved snad nahodou mozno zo vzdialenosti desiatih metrov sa na niektorom z jeho abstraktnych obrazov nahodou objavi malebna krajinka alebo slnecnicovy zahon ala van Gogh..
Inymi slovami - ano, sko som spomenul, existuje tu ista mala pravdepobnsot, ze dokaz tejto vety bude mat nejaky vyznam pre zvysok matematiky, ale aj samoni matematici uznavaju, ze je to malo pravdepodobne. Cize otazkou je, sme ochotni venovat elektriku na nieco, co mozno snad niekedy hadam pravdepodobne asi dufame prinesie nejaky vedlajsi efekt, alebo ci ten vykon a elektriku radsej venujeme niecomu, co bude mat konkertny dopad na ludstvo.
Som si vedomy toho, ze som clovek kompromisu - pretoze na jednej strane hovorim, ze Collatz je dost znacne mrhanie zdrojov, na druhej strane hovorim, ze ratajte einsteina, ktory tiez mozno snad niekedy hadame dufame pravdepodobne asi objavi nejake mozno snad existujuce gravitacne vlny, ktore za 1000 rokov mozno snad aj nejako prakticky pouzijeme, a pritom by sme radsej mohli venovat usilie a elektriku hladaniu liekov na rakovinu, ktore mozu zachranit uz v nasom zivote nas zivot ci zivot niekoho z nasich pribuznych. Lenze einstein ma realnu sancu objavit gravitacne vlny, ktore jednak budu konkretnym poznatkom o realne existujucom prirodnom jave, a ktore nam neskor umoznia zistit minulost vesmiru uz od prvotnych okamihov (narozdiel od svetla, ktore nas pusti len do 380 tisic rokov po big bangu). Veda je plna slepych uliciek, ale naco slapat ulicku ktora je s velmi velkou pravdepodobnostou slepa uz teraz....
Plne suhlasim aj s myslienkou, ze matematika posuva vedu dalej (aj ked nielen matematika - spomenme si na kvantovu mechaniku, tento obrovsky skok dopredu nebol vdaka matematike, ktora sa pre kv. mechaniku vyvinula az nasledne, tam vedu posunula prezieravost a intuicia vedcov). Lenze opat - nie je matematika ako matematika, v matematike (narozdiel od fyziky, kde je ich malo) existuje obrovske mnozstvo jalovych smerov , asi ako carbanice deti, s tym rozdielom, ze su logicke a maju svoju vlastnu strukturu.
Toto nehovorim na zaklade nejakej domnienky ci falosnych neodbornych zaverov, toto hovorim ako clovek, ktory od malicka sa hral s kalkulackou, ktory ma matematiku velmi rad, povazuje ju za kralovnu viet, a ktory matematike venoval roky studia a velmi vela ju pouzival pri svojej praci... A prave preto vcelku dobre viem, kolko balastu a "akademickych treningov mozgu namiesto realnej prirody" sa nachadza vo vysokej matematike a aky je ci moze byt jeho suvis ci vyznam pre vedu. A toho balastu je veruze vela... Netreba mat naivnu predstavu, ze vsetko co je matematicke je aj zmysluplne a niekedy sa to skor ci neskor niekde vrati...
Napriek tomu, ak mi ma doma bezat nejaky 100 ci nebodaj 200 watovy zrut, tak urcite nie pre nejaku jednu z mnohych matematickych ideu, kde je len absolutne hmlisty a neisty vyznam pre ludstvo ..
Nikoho nepresviedcam o tom, ze Collatz nema ratat - ale snazim sa poukazat na logicke suvislosti, v svetle ktorych Collatz vyzera veru dost bledo...
ak to teda clovek neberie ako testovaci projekt pre podporu ATI..