Druha najhlbsia sladkou vodou zatopena jaskyna na svete
Napísané: Ne Feb 02, 2014 11:52 pm
Priroda neustale prekvapuje. Speleologiu povazujem za ekvivalent vesmirnych letov - speleolog v hlbke jaskyne nie je prilis odlisny od kozmonauta vo vesmire, objavuje nezname priestory a organizmy a vstupuje tam, kam nikto pred nim. A som rad, ked niekto tento pohlad zdiela. A zdiela ho napr. jeden zo spickovych hlbkovych speleopotapacov, ktory uskutocnil rekordny ponor v jednej sladkou vodou zatopenej jaskyni, ktory tuto jaskynu posunul hlbkou na druhe miesto na svete.
Tato rekordna jaskyna nie je nikde v Cine ani vo Venezuele ci Mexiku, ale - v Cechach! To ma naozaj prekvapilo. Je to mozne iba vdaka nezvycajnym podmienkam, ktore ju vytvorili (spomeniem ich na zaver tohto prispevku)...
Je to jaskyna Hranicka propast na Morave. Znama je oddavna, kedze sa nachadza hned vedla frekventovanej cesty a rieky Becva. Je to nezvycajne, ale tento svetovy rekordman lezi len 300 metrov od zeleznicnej stanice, a je to len fliacik lesoparku, vsade vokol obklopeny psenicnymi lanmi, cestami a poliami. Ziadne vzdialene pralesne miesto ani domorodcami utajovany prirodny objekt. Je to len lievikovita priepast hlboka 69.5 metra, na dne ktorej je nevelke jazierko. Dlho si ludia mysleli, ze jazierko je plytke a hoci s olovnicami nedosiahli celkom na dno, celkovy tvar vyzeral jednoznacne ako plytky sikmy lievik, a teda ho nikto prilis neskumal. Az pred sto rokmi sa zacal serioznejsi speleologicky vyskum, a zistilo sa, ze jazero akosi 'nema dno'. Nech robili co robili, na dno sa nedostali.
Patdesiat metrov pod hladinou, sto metrov, sto patdesiat ... a nic, dno stale v nedohladne. Hlbka bola uz taka, ze sa nedalo potapat stadardnymi dychacimi zmesami, museli zacat pouzivat mix helia, dusika a kyslika. Ale ani to nestacilo. Poslali teda dolu robota. Ten zisiel az do hlbky 205 metrov, kde narazil na zuzene miesto zatarasene kmenmi stromov, konarmi a balvanmi. Robot sa zamotal, a operator mal co robit, aby ho vyslobodil. Ale hoci sa vymotal z uziny, zamotal sa zas do vodiaceho lana, a bol neovladatelny - v hlbke, kde ziadne dostupny potapac nemohol zostupit. Nastastie pre belgickeho sponzora, vytiahli ho rucne za kabel az do hlbky 60 metrov, kde ho uz mohli prist vyslobodit potapaci...
Dalsi pokus (samozrejme bolo mnoho dalsich, spominam len tie prelomove) bol uz spominany potapac/'kozmonaut'. Ten sa (nespominam prve pokusy) dostal az k uzine, nasiel priechod, a presukal sa cezen - pricom suchal chrbtom i bruchom o kmene, ktore sa mohli kazdu chvilu posunut a pritlacit ho alebo mu uzavriet cestu spat. Obdivuhodna odvaha a odhodlanie - predstavte si, ze ste v hlbke 205 metrov (cesta spat z takejto hlbky vdaka dekompresii trva najmenej sedem hodin, a kazda minuta stravena v takejto hlbke znamena cca 30 minut dekompresie), nikto vam nemoze prist pomoct (pretoze jediny kto ma vybavenie a trening do takych hlbok, ste vy), a on sa pretlaci cez navalane nestabilne kmene a konare... Ako zhodnotil iny speleog profesional - vacsina potapacov by tento priechod nezvladla ani v hlbke 40 metrov, nieto v 205...
Co vsak bolo najzaujimavejsie, po prechode cez zuzeninu sa priepast opat rozsirovala tak, ze nedosvietil na dno ani na steny (pritom v cistej vode bola dohladnost viac nez 20 metrov).. Na dalsi pokus (ano, pretlacil sa tade i druhykrat) si teda zobral navijak s lanom, ktore do priepasti spustil - lano sa odvijalo, odvijalo a mizlo v hlbke asi dve minuty, zastavilo sa az na 150 metroch. Celkova hlbka teda bola uz 373 metrov + 69.5 metrov sucha cast...
A to pritom bolo iba nahodne spustenie naslepo - je velmi pravdepodobne, ze lano nedopadlo na skutocne dno priepasti, ale ze priepast pokracuje hlbsie.
Je preto aj silny geologicky argument - priepast totiz vnikla v devonskych vapencoch, ktore maju v danej oblasti hrubku cca 800 az 1000 metrov, pricom po naraze africkej tektonickej dosky do eurazijskej (vdaka comu sa vyvrasnili i Karpaty, v ktorych sa priepast nachadza) dana vrstva popraskala, a zospodu zacali cez pukliny prudit mineralne vody nasytene CO2. Priepast teda vnikla posobenim kyselky (ktora ucinne rozpusta vapence) odspodu, nie posobenim ovela menej kysleho dazda odvrchu ako takmer kazda jaskyna/priepast. Preto je velmi pravdepodobne, ze dutina bude padat az na uplny spodok vapencovej geologickej vrstvy, co je najmenej 700 m a max 1000 metrov pod povrchom.
Very exciting and promising.
Dalsimi krokmi bude vycistenie a stabilizacia zuzeneho miesta, kedze je prilis rizikove zostavat za nim. Hoci potapac pouziva vysoko sofistikovany dychaci system (nielenze dycha helium+kyslik+dusik, ale ma aj dvojity okruh, kde nevydychuje nic do vody - cize ziadne bubliny ako vacsina potapacov), ktory potrebuje ovela menej plynu ako primitivnejsie technologie, aj tak si vzhladom na spomenuty pomer 1 minuta v hlbke pod 200 metrov = nutnost 30 minut dekompresie pod vodou nemoze dovolit ziadne zdrzanie a nieto zamotanie. Nehovoriac o riziku uplneho uvaznenia.
Som velmi zvedavy, ako sa bude teda prieskum vyvijat dalej. Vzhladom na to, ze uplne najhlbsia sladkovodna jaskyna na svete ma iba o 19 metrov viac (lezi v Taliansku), je aj vysoko pravdepodobne, ze Hranicka propast onedlho ziska uplne prvenstvo...
A na zaver trochu grafiky a info pre nazornejsiu predstavu:
v prvom rade perfektne video z rekordneho ponoru, vratane zuzeneho miesta, a odvijajuceho sa lana...
A este zakladne obrazky na orientaciu:
A este rekordnman pocas finalnej dekompresie v dekompresnej komore umiestnenej 9 metrov pod hladinou. Podobnost dychacieho systemu s kozmonautmi vobec nie nahodna.
Tato rekordna jaskyna nie je nikde v Cine ani vo Venezuele ci Mexiku, ale - v Cechach! To ma naozaj prekvapilo. Je to mozne iba vdaka nezvycajnym podmienkam, ktore ju vytvorili (spomeniem ich na zaver tohto prispevku)...
Je to jaskyna Hranicka propast na Morave. Znama je oddavna, kedze sa nachadza hned vedla frekventovanej cesty a rieky Becva. Je to nezvycajne, ale tento svetovy rekordman lezi len 300 metrov od zeleznicnej stanice, a je to len fliacik lesoparku, vsade vokol obklopeny psenicnymi lanmi, cestami a poliami. Ziadne vzdialene pralesne miesto ani domorodcami utajovany prirodny objekt. Je to len lievikovita priepast hlboka 69.5 metra, na dne ktorej je nevelke jazierko. Dlho si ludia mysleli, ze jazierko je plytke a hoci s olovnicami nedosiahli celkom na dno, celkovy tvar vyzeral jednoznacne ako plytky sikmy lievik, a teda ho nikto prilis neskumal. Az pred sto rokmi sa zacal serioznejsi speleologicky vyskum, a zistilo sa, ze jazero akosi 'nema dno'. Nech robili co robili, na dno sa nedostali.
Patdesiat metrov pod hladinou, sto metrov, sto patdesiat ... a nic, dno stale v nedohladne. Hlbka bola uz taka, ze sa nedalo potapat stadardnymi dychacimi zmesami, museli zacat pouzivat mix helia, dusika a kyslika. Ale ani to nestacilo. Poslali teda dolu robota. Ten zisiel az do hlbky 205 metrov, kde narazil na zuzene miesto zatarasene kmenmi stromov, konarmi a balvanmi. Robot sa zamotal, a operator mal co robit, aby ho vyslobodil. Ale hoci sa vymotal z uziny, zamotal sa zas do vodiaceho lana, a bol neovladatelny - v hlbke, kde ziadne dostupny potapac nemohol zostupit. Nastastie pre belgickeho sponzora, vytiahli ho rucne za kabel az do hlbky 60 metrov, kde ho uz mohli prist vyslobodit potapaci...
Dalsi pokus (samozrejme bolo mnoho dalsich, spominam len tie prelomove) bol uz spominany potapac/'kozmonaut'. Ten sa (nespominam prve pokusy) dostal az k uzine, nasiel priechod, a presukal sa cezen - pricom suchal chrbtom i bruchom o kmene, ktore sa mohli kazdu chvilu posunut a pritlacit ho alebo mu uzavriet cestu spat. Obdivuhodna odvaha a odhodlanie - predstavte si, ze ste v hlbke 205 metrov (cesta spat z takejto hlbky vdaka dekompresii trva najmenej sedem hodin, a kazda minuta stravena v takejto hlbke znamena cca 30 minut dekompresie), nikto vam nemoze prist pomoct (pretoze jediny kto ma vybavenie a trening do takych hlbok, ste vy), a on sa pretlaci cez navalane nestabilne kmene a konare... Ako zhodnotil iny speleog profesional - vacsina potapacov by tento priechod nezvladla ani v hlbke 40 metrov, nieto v 205...
Co vsak bolo najzaujimavejsie, po prechode cez zuzeninu sa priepast opat rozsirovala tak, ze nedosvietil na dno ani na steny (pritom v cistej vode bola dohladnost viac nez 20 metrov).. Na dalsi pokus (ano, pretlacil sa tade i druhykrat) si teda zobral navijak s lanom, ktore do priepasti spustil - lano sa odvijalo, odvijalo a mizlo v hlbke asi dve minuty, zastavilo sa az na 150 metroch. Celkova hlbka teda bola uz 373 metrov + 69.5 metrov sucha cast...
A to pritom bolo iba nahodne spustenie naslepo - je velmi pravdepodobne, ze lano nedopadlo na skutocne dno priepasti, ale ze priepast pokracuje hlbsie.
Je preto aj silny geologicky argument - priepast totiz vnikla v devonskych vapencoch, ktore maju v danej oblasti hrubku cca 800 az 1000 metrov, pricom po naraze africkej tektonickej dosky do eurazijskej (vdaka comu sa vyvrasnili i Karpaty, v ktorych sa priepast nachadza) dana vrstva popraskala, a zospodu zacali cez pukliny prudit mineralne vody nasytene CO2. Priepast teda vnikla posobenim kyselky (ktora ucinne rozpusta vapence) odspodu, nie posobenim ovela menej kysleho dazda odvrchu ako takmer kazda jaskyna/priepast. Preto je velmi pravdepodobne, ze dutina bude padat az na uplny spodok vapencovej geologickej vrstvy, co je najmenej 700 m a max 1000 metrov pod povrchom.
Very exciting and promising.
Dalsimi krokmi bude vycistenie a stabilizacia zuzeneho miesta, kedze je prilis rizikove zostavat za nim. Hoci potapac pouziva vysoko sofistikovany dychaci system (nielenze dycha helium+kyslik+dusik, ale ma aj dvojity okruh, kde nevydychuje nic do vody - cize ziadne bubliny ako vacsina potapacov), ktory potrebuje ovela menej plynu ako primitivnejsie technologie, aj tak si vzhladom na spomenuty pomer 1 minuta v hlbke pod 200 metrov = nutnost 30 minut dekompresie pod vodou nemoze dovolit ziadne zdrzanie a nieto zamotanie. Nehovoriac o riziku uplneho uvaznenia.
Som velmi zvedavy, ako sa bude teda prieskum vyvijat dalej. Vzhladom na to, ze uplne najhlbsia sladkovodna jaskyna na svete ma iba o 19 metrov viac (lezi v Taliansku), je aj vysoko pravdepodobne, ze Hranicka propast onedlho ziska uplne prvenstvo...
A na zaver trochu grafiky a info pre nazornejsiu predstavu:
v prvom rade perfektne video z rekordneho ponoru, vratane zuzeneho miesta, a odvijajuceho sa lana...
A este zakladne obrazky na orientaciu:
A este rekordnman pocas finalnej dekompresie v dekompresnej komore umiestnenej 9 metrov pod hladinou. Podobnost dychacieho systemu s kozmonautmi vobec nie nahodna.