Celé to začalo linkom na tento článok na nete. Po jeho prečítaní som si (opäť) uvedomil, aké množstvo nekvality sa nachádza na webe. Ja som vyrastal ešte v dobe, keď Internet nebol ešte tým čo je dnes. Ak sa človek zaujímal o vedu, musel čerpať informácie z kníh. Vytlačiť knihu nie je len tak, stojí to nemalé náklady. A v tých časoch bola obsahová kvalita kníh pomerne dobrá (hmmm, Leninove spisy som nikdy nečítal, ale túto vedu nechám radšej tak). Naproti tomu dnes na nete môže mať stránku hocijaký "spisovatel, publicista a badatel", jeden článok ho nestojí takmer nič a môže tam písať takmer všetko.
Práve spomínaný článok považujem za typickú ukážku zavádzania ľudí. Ako som už napísal, obsahuje manipulatívne prvky a málo faktov.
Po zhrnutí predchádzajúcich postov frčíme ďalej: autor článku vyslovuje pochybnosti o "oficiálnej" teórii stavby, v podstate sa ale len odvoláva na to, že to je nepredstaviteľné, aby v takých dávnych časoch ľudia vytvorili také úžasné dielo. Nejaký výpočet samozrejme chýba, autor sa zjavne spolieha na čitateľov sedliacky rozum, tak načo fakty...
Ale o niektorých súvislostiach autor článku "taktne pomlčal":
- Chufevova (Cheopsova) pyramída nebola prvou pyramídou v starovekom Egypte. Prvá veľká pyramída bola Džoserova stupňovitá pyramída. Stavali ju inou technikou a pravdepodobne to pôvodne vôbec nemala byť pyramída. Po čase sa spôsob stavby zmenil. Krásne je to vidieť počas vlády Chufevovho otca Snofru, ktorý dal postaviť 3 pyramídy. Prvá z nich začala ako stupňovitá pyramída a potom ju obložili, aby vyrovnali steny do roviny. Pravdepodobne už počas stavby zistili nestabilitu, možno sa aj začala rúcať (aj keď sa rozpadla a odhalila jadro až neskôr). Tak dal Snofru postaviť inú pyramídu, ktorú už od začiatku stavali inou technikou. Táto lomená pyramída je unikátna, pravdepodobne zmenili plány v polovici stavby. Sú rôzne teórie o príčinách zmeny, ale pravdepodobne tiež zistili, že konštrukcia je nestabilná. Začali stavať s uhlom 55 stupňov, ale potom ho zmenili na 43 stupňov... No a Snofru dal nakoniec postaviť tretiu pyramídu, ktorá má (zaujímavé, že?) 43 stupňov, ako horná časť tej predchádzajúcej... To, že nakoniec má Chufevova pyramída 51,8 stupňa potom nie je veľmi čudné. V časoch Chufeva mali starí Egypťania už prax v stavaní pyramíd, nepostavili skrátka jednu úžasnú pyramídu z ničoho.
- V čase stavby Veľkej pyramídy bola ríša pravdepodobne na vrchole. Snofru finančne "utiahol" stavbu troch pyramíd, tak prečo by jeho syn nezvládol jednu (aj keď dokonalejšiu)?
- Teória 100 000 otrokov sa dnes už považuje za prekonanú. V jednom momente ich tam pravdepodobne nemohlo byť toľko, lebo by si zavadzali. A takisto by otroci nemali takú zručnosť a motiváciu. Skôr to boli vtedajší remeselníci, dokonca najlepší z nich a možnosť podieľať sa na stavbe pyramídy považovali za česť.
- Kamenné bloky sa do výšky pravdepodobne nedvíhali, ale posúvali po rampe (možno bolo dokonca viac rámp). Našli sa zvyšky týchto rámp pri vykopávkach v okolí pyramíd.
- Pyramídy nie sú dokonalé. Tá 0,5 mm presnosť osadenia platí niekde, napríklad na vnútornom obložení chodieb a pravdepodobne to také bolo aj na vonkajšom obložení. Ale z pyramídy veľa blokov vypadlo či bolo vybratých a dnešný stav je takýto, takisto na tejto snímke je vidieť, že kamenné bloky zďaleka neboli rovnaké veľkosťou ani tvarom. Opracovať všetky bloky na unifikovanú veľkosť by bolo omnoho nákladnejšie ako ich len zapasovať do seba.
Po týchto "všeobecných" polopravdách sa môžeme presunúť k numerickým polopravdám:
- "Celková hmotnost Velké pyramidy se odhaduje na 5,976 mil. tun. Její hmotnost je v poměru k hmotnosti Země 1:1O15, což značí jednu triliontinu." Pri jednej trilióntine už je to tak mohutne presné, že tam môže sedieť všeličo. A keby náhodou nie, tak bude sedieť 1:10^16, aj to je predsa veľmi pozoruhodné...
- "Rozměry Velké pyramidy jsou mimořádně přesné. Poměr mezi výškou pyramidy a obvodem pyramidy je stejný jako poměr mezi poloměrem Země a obvodem Země." A ja dodávam, že je rovnaký ako pomer medzi polomerom basketbalovej lopty a obvodom basketbalovej lopty. Hmm, ale z toho predsa nebudeme usudzovať, že starí Egypťania poznali basketbal...
- "Cheopsova pyramida se nalézá na 30 stupni severní zeměpisné šířky, tedy přesně mezi rovníkem a severním pólem"... Ale no! Pán Chvátal! Na polceste je predsa 45 stupńový uhol. Je síce pravda, že sinus 30 stupňov je práve jedna polovica, ale keby sme sa pozerali na Zem z dostatočnej diaľky, aby to bolo "v polovici", tak pyramídu vôbec nevidieť... Navyše, prečo potom nestavali všetky pyramídy na jednej rovnobežke? A prečo nie radšej na obratníku? Asi preto, že si nevyberali, kadiaľ potečie Níl, ale naopak ich civilizácia vznikla za istých podmienok v okolí Nílu a bola od Nílu závislá (a podľa jednej z teórií aj preto zanikla).
- "Pyramida je vysoká 280 egyptských loktů a strana čtvercové základny má 440 loktů. Jestliže obvod základny vydělíme dvojnásobnou výškou pyramidy, dostaneme Ludolfovo číslo – 3,1416 (440x2 / 280 = 22/7)." Toto je samozrejme zase odvar toho istého (a opakuje sa ešte niekoľkokrát), pomer základne a výšky. Je to pozoruhodné, ale nič to priamo nedokazuje. Rád by som ešte pripomenul, že pomer 22/7 nie je presný vzťah medzi obvodom a priemerom kruhu (22/7=3,1429). Egypťania nepoznali presné číslo pí a 22/7 používali ako jeho náhradu, lebo zlomky naopak poznali veľmi dobre.
