Ludsky mozog

[Palo M.]

Pripojeny obrazok je animovany GIF... tak dufam, ze animaciu bude vidiet aj tu na fore.

A teraz kontrolna otazka:
Tancuje dievcina v smere hodinovych ruciciek, alebo proti smeru hodinovych ruciciek?

Viac detailov tu.

[Kiwi]

No ja vidim, ze sa toci doprava, cize clockwise, ale ako citam, tak na mna platia
aj jedny aj druhe vlastnosti. Ale da sa povedat, ze prevazuju funkcie pravej hemisfery.

[matob]

... ja neviem, ani po veľkej námahe a civení na ten gif, som neprišiel na to ako by sa mohla točiť anti-clockwise..
ja som potom asi 100% right-hemisphere-orientovaný

[forest]

Tahle prezentace už léta běhá mailem, můžete se na ni i s českým popisem kouknout třeba i zde.
Vždy se mně ta slečna točila doleva a nikdy jsem nepochopil jak se může točit na druhou stranu, ale dle lidí co jsem jim to ukazoval a toho podrobného popisu, tomu věřím. Je to prostě fakt dobře udělané.

[Palo M.]

Jeden kolega (nie Cinan!) ju vidi tocit sa len v smere hodinovych ruciciek a nevie za nic na svete pochopit, ako by sa mohla tocit opacne. Skratka tomu odmieta uverit. Dokonca som mu to vysvetloval princip, ale nechcel to pochopit. Uplne akoby som to Cinanovi vysvetloval... To ma za to, ze nepocita BOINC.
Inak mne sa tiez pri uplne prvom pohlade tocila v smere hodinovych ruciciek. Som bol trocha prekvapeny, ked som si precital popis... Zda sa, ze Mr. Spock by zo mna nebol. Ale potom som pochopil princip a uz sa baba tocila aj proti smeru hodinovych ruciciek. Teraz sa vo vacsine pripadov toci stale v smere hodinovych ruciciek, ale niekedy aj proti. Fakt zalezi, na co myslim. Ked premyslam nad nejakymi detailami (napriklad formulovanie viet v tomto poste ), tak sa toci proti. Ked nad nicim specialne nerozmyslam, tak sa toci v smere hodinovych ruciciek. Zevraj niektorym ludom samovolne meni smer a rozboli ich pritom hlava. To sa mi nastastie nestalo.
A viem sa prinutit, aby zmenila smer, ked sa na to sustredim To bolo take zaujimave cvicenie.

Sem som to svacol vlastne preto, ze je zaujimave ako clovek dokaze neverit niecomu, co je zjavne a ma to uplne pred nosom, len jeho myslenie tomu odmieta uverit...

[Duro Kotulic Bunta]

Toto je zabavny opticky klam ci trik.

Mal som kedysi taketo hracicky rad, fint so svojim mozgom a neurotransmitermi som sa isty cas venoval velmi podrobne. Neurotransmiteri dokazu robit s ludskym vnimanim divy, okrem ineho su velmi ucinne v tom co Palo hovoris o zauzivanom mysleni - odburavaju tradicne (a casto skodlive) mantinely.

Teraz mi trva asi dve sekundy nez "prinutim" tu dievcinu tocit sa v smere akom chcem, bez toho zeby som sa pozrel mimo nej. Staci ze si predstavim ze som v rovine pod nou alebo nad nou.
Ale ked to robim viac ako desatkrat za sebou, tak mi z toho zacina byt zle, to je fakt, ten okamih prechodu (aj ked je vedomy a riadeny) je neprijemny.

ked som bol maly chlapec (cca 8 rokov), tak som takto nevedomky experimentoval s mikroskopiou - iste okamihy (a bez nejakeho zjavneho impulzu) sa mi stavalo, ze som zacal vnimat vsetko okolo seba ako keby sa to zmensilo na cca desatinnu velkost. Jednoducho vsetko je mensie, ja som tomu ako chlapec (neznaly psychologie) vravel ze "vidim daleko". Dokonca aj ked som zavrel oci tak som "videl" tu tmu ako keby bola "daleko". Zaujimavy pocit, ale podla statistik kym ludsky mozog nie je chudak este donuteny podvolit sa standardnemu vnimaniu tak to obcas u deti robi (existuje aj makroskopia, ked clovek vnima vsetko akoby naopak bolo velke, ci blizsie).

Bol to zaujimavy pocit, ine vnimanie tej istej reality, bohuzial vtedy vedome neovladatelny, takze to malo neprijemne vedlajsie efekty ako napr. ze som v tych okamihoch nedokazal odhadnut vzdialenosti (napr. sa mi zdalo ze ked vystriem ruku pred seba tak ju vidim v niekolkometrovej vzdialenosti). Nastastie, vzdy to trvalo len niekolko minut, kym sa mozog prepol do normalneho rezimu.
Po cca deviatom roku svojho zivota som to uz nikdy nezazil...

Mimochodom, opticke a priestorove vnimanie velmi vyrazne ovplyvnuju niektore psychotropne latky, napr. THC.
Nerobim si zarty ked poviem, ze jeden biochemik (meno by som musel asi dlhsie hladat na webe) mal velke problemy s pouzivanim priestoroveho modelu molekul, a ktore bolo znacne dolezite pre ohodnotenie dolezitosti jednotlivych usekov molekularneho retazca. Jeden den akosi aplikoval marihuanu a zrazu po pohlade na model vedel presne rozlisit a predstvait si priestorove rozlozenie danej molekuly.
Od toho okamihu to dokazal uz hocikedy, cize aj bez tetrahydrocanabinolu kolujucemu v krvi.
Je to pekna ukazka ako je clovek zviazany zauzivanym myslenim a vnimanim a ako je niekedy tazke to zmenit/prelomit barieru...

A to nehovorim o tom, ze ked si vymenite neurotransmiteri ktore prenasaju signal medzi neuronovymi synapsiami (neurony sa nedotykaju priamo) napr. takym derivatom kyseliny lysergovej (dielo biochemika Alberta Hofmanna), tak potom to naozaj zamava (pri vhodnej motivacii) so zauzivanym vnimanim reality mozgom.
Z filozofickeho hladiska sa nejedna o ziaden problem - nejde o to, ze realita sa zmenila alebo zeby ju mozog zacal vnimat nespravne (halucinacne), ale ide o to, ze ludsky mozog od narodenia funguje na svojich standardnych neurotransmiteroch, ktore sa mu vyvinuli evolucne, pretoze si mozog na ne zvykol. Avsak, z biochemickeo hladiska rovnako dobre splna danu funkciu aj spominane LSD. Ak by sme mali v mozgu od narodenia molekuly kyseliny lysergovej, tak kedze jej funkcnost je prakticky totozna s funkciou nasich neurotransmiterov, tak by sme cely zivot zili s tymto neurotransmiterom bez toho, aby sme si uvedomovali rozdiel. A keby nam potom zrazu aplikovali do mozgu "standardny ludsky" neurotransmiter, tak by sme tvrdili, ze trpime halucinaciami a ze realita s tymto transmiterom nie je skutocna.
Lenze je to len otazka treningu, mozog sa jednoducho musel naucit interpretovat signaly ktore mu sprostredkovavaju zmyslove organy (napr. zrazk). S nasimi neurotransmitermi sme sa to uz naucili, ale si nymi nie.
Samozrejme tento popis je zjednoduseny, v skutocnosti v mozgu mame niekolko desiatok (az stoviek) neurotransmiterov, z ktorych ale niektore hraju len podruznu rolu.

Tuto skutocnost velmi pekne vystihuju napr. niektore samanske ci budhisticke texty ci nazory - napr. ze neexistuje ziadna Realita s velkym R, ktora je jedina spravna, ale ze existuje len nasa interpretacia akejsi abstraktnej univerzalnej reality, ktora nema ziadnu podobu az kym jej ju neda pozorovatel sam.

Toto je nadherna myslienka, ktora je abolutne totozna s kvantovou mechanikou, ktora tvrdi, ze pozorovatel ovplyvnuje svojim pozorovanim realitu - cize ked nieco vidite, znamena to, ze ste o tom prijali informaciu (napr. v podobe fotonu), pricom castica ktora tuto informaciu priniesla musela zakonite zmenit stav pozorovaneho systemu, takze v okamihu ked ho pozorujete uz nie je taky ako ho vidite.

Takto sa nadherne spaja budhisticka prestava sveta s kvantovou mechanikou, a je to len jedna z mnohych podobnosti a hlbokych vzajomnych prepojeni.
Pre cloveka zapadneho typu je jednou z moznych ciest ako to pochopit na vlastnej kozi a ako donutit svoj mozog navyknuty na "standardne", zapadne, a zvacsa znacne materialisticke cesty vnimania a myslenia (medzi materialisticke myslenia bohuzial radim aj krestanstvo, ktoreho standardne masove chapanie ma s duchovnom len malo spolocneho) - ustredrit mu riadny kopanec do zauzivanych kolaji, ustredrit mu lekciu ineho vnimania, zmenit jeho sposo vnimania aby pochopil ze to co cely zivot vidi je len povrch veci, a ze za tym je nieco ovela ovela hlbsie, nieco co zjednocuje veci o ktorych predtym ani nemal tusenia ze mozu suvisiet.. Je to nieco ako uder palicou od zenoveho mnicha (udery palicou pouzivaju ako nastroj pre mnochov aby ich upozornili na zly sposob meditacie).

Dufam, ze tieto moje slova neurazia nejakych puritanov, som asi trochu prepracovany a vtedy otvorene hovorim co si myslim.

[Kiwi]

Zaujimave by bolo zaviest pojem reality, bez pozorovatela, t.j. ako by sa "javila",
resp. vlastne nejavila nikomu, ale aka je v danom bode priestoru, bez zavislosti
od vzdialenosti pozorovatela a jeho sposobu vnimania.

[Duro Kotulic Bunta]

Myslim ze pojem by nemal zmysel, kedze nikto nikdy nemoze zistit aka takato "realita" je - a v tom sa zhoduje tak kvantova mechanika ako aj budhizmus (a aj niektore ine filozofie).
Navyse, nie je to ani nejake "ciste jadro" , na ktore by sa nabaloval nejaky obal ktory vznika vnimanim, ono samotna tato realita sa totiz pozorovanim meni. Cize ten pojem by naozaj zmysel nemal.

[Kiwi]

Podla mna by mal, lebo teoria relativity je zalozena na fakte, ze pozorovatel vnima
realitu, cez informaciu, ktoru dostava urcitou rychlostou, napr. c, podobne ak sa snazime
zmerat stav nejakej mnoziny castic, tak tym meranim tento stav ovplyvnujeme,
ale keby sme sa oslobodili od tej konecnej rychlosti, tak by sme dostali inu realitu,
ktora by bola oslobodena od zavislosti informacie o nej, na rychlosti, ergo mohli
by sme napr. predpokladat, ze ta informacia sa siri nekonecnou rychlostou.

[Duro Kotulic Bunta]

Problem je v tom, ze teoria relativity nie je vseobecna teoria vesmiru a reality. Tvrdi, ze sice svet vidime oneskorene (vdaka konecnej rychlosti casu), ale ze v kazdom okamihu je definovana jeho presne znama podoba (ktoru uvidime neskor).

To je zasadny nedostatok a rozdiel od kvantovej mechaniky (a budhizmu), ktore tvrdia ze realita neexistuje, ze svet je len iluzia toho co nam sprostredkuju zmysly ci pristroje.

Teoria relativity nevystihuje svet v jeho podstate, je to len makroskopicka aproximacia toho co skutocne vesmir je.

Teda realitu ako pises nie je mozne definovat, a jej pojem je zbytocny. Existuje len velmi dobre priblizenie k tejto realite, avsak nikdy ju neuvidime - pretoze jednducho neexistuje.

Spojenie teorie relativity s kvantovou mechanikou je uloha do buducnosti, pretoze je jasne (a nikto tomu neprotireci) ze relativita nie je dokonala - ved napr. je jasne ze singularita ciernych dier nemoze mat taku podobu ako popisuje relativita (cize nekonecne hustoty atd), ale ze sa tam prejavuju kvantove efekty.

[Kiwi]

Ta realita co pisem, urcite existuje, len este nepozname castice a teorie, ktore
by nam ju priblizili, napr. o 10 radov presnejsie, lebo nedisponujeme takymi energiami,
ani takymi hypotezami, ktorych spravnost by sme prave tymi velkymi energiami mohli
overit. Aj realita skutocne existuje, nezavisle od nasho vnimania, lebo ak by vsetky bytosti
schopne vnimat realitu, vo vsetkaych vesmiroch zanikli, tak realita tu bude dalej.
Co sa tyka kvant. mechaniky, entanglovanych stavov, Schrod. rov. a macky, tam
som sa daleko nedostal, lebo uz dlhsie cakam na nove okuliare, ale ked pridu, tak
sa do toho pustim.

[Duro Kotulic Bunta]

Kiwi, prave v tom je to caro modernej vedy ktora sa po tisickach rokov dostava k tomu, co niektore ine filozofie tvrdia uz 2600 rokov.

Ta moderna veda totiz ako spominam hovori jednoznacne - cim vyssie energie dosahujeme, tym je nevyhnutnejsie priznat, ze realita jedna jedina neexistuje. Nie v tom zmysle, ze kedze realita neexistuje tak ak by sme vsetci zanikli tak zanikne aj realita a svet. Om samozrejme nie je zavisly na pozorovatelovi.
Kvantova mechanika hovori, a experimentalne dokazala, ze hmota nema jednoznacnu podobu - su to len oblaky pravdepodobnosti, hmliste neurcite kontury, ktore zrazu dostanu presnu a jednoznacnu podobu len ak ich pozorujeme, len ak sa na ne pozrieme. To je zklada kvantovej mechaniky, a to je zaklad sveta, kedze kvamtova mechanika poposuje svet taky ako naozaj je - na jeho najmensich skalach.
Nie je dolezite ake dalsie castice objavime, nie je dolezite ake dalsie vyssie energie dosiahneme - toto je uz mnohymi experimentami dokazany fakt, ze svet sa sprava takto.
Cize inymi slovami - svet sa sprava tak, ze kazda jeho predstava je len iluzia, nie v tom zmysle, ze ak nebude nas tak zmizne aj svet, ale v tom zmysle, ze ziadna realita nie je ta hlavna s velkym R, mame tu len mnzostvo paralelnych realit, z ktorych sa jedna vyberie v tom momente, ked danu oblast casopriestoru pozorujeme.

[Kiwi]

Lenze ked tu realitu pozorujem len pasivne, tak do nej nezasahujem, tak by sa mala vybrat
ta realita, ktora s v nasledujucom kvante casu stane, lenze ked kvantova mechanika je
nedeterministicka, v zmysle, ze nieco sa nestane na 100 perc. ale .9x.8x.98, atd. tak potom,
ako budeme vediet predikovat makroskopisky svet, napr. pocasie, kvazary, pulzary ci cierne
diery, prip. vplyv tmavej hmoty na vyvoj galaxii atd. ? Potom ak je VTR deterministicka
a kvant. mech. nie, tak ako moze dojst k ich zluceniu ? Je gravitacia popisatelna systemom
pravdepodobnosti ? Je gravitacia "kompatibilna" s ostatnymi interakciami, alebo nikdy nebude ?

[Hefto99]

Kiwi, lenze ked pozorujes "realitu", zasahujes do nej vzdy. Pozorovatel jednoducho vzdy ovplyvnuje vysledok merania.

Spomen si (urcite poznas) na experiment s dvoma strbinami, kde elektronove (al. fotonove) delo vystreluje jednotlive castice, ktore zachytavas
na tienidlo. Medzi delo a tienidlo umiestnis prekazku s dvoma strbinami. V pripade, ze nechas obe strbiny otvorene, elektron prejde oboma
naraz - sprava sa ako vlna. Dokazom je interferencny obraz vytvoreny na tienidle, ktory by nevznikol keby elektron presiel iba jednou strbinou.

Ked vsak umiestnis detektor na strbinu aby si sa pozrel elektronu lepsie na zubok, on sa kotuha zacne spravat ako castica a prejde bud jednou alebo druhou strbinou! Tu je jasny dokaz ze Ty ako pozorovatel ovplyvnujes vysledok merania. Ak Ta nezaujima akym sposobom elektron prechadza prekazkou, ten sa sprava ako vlna a prechadza oboma strbinami naraz, ak na strbinu umiestnis detektor, elektron sa sprava ako castica.

Dalsim prikladom je pozorovanie objektu velmi malych rozmerov:
ak sa chces pozriet na objekt velmi malych rozmerov, musis pouzit svetlo s kratsou vlnovou dlzkou ako su rozmery objektu. Lenze kratsia vlnova dlzka =
vyssia frekvenica, to znamena vyssia energia. Taky vysokoenergeticky foton narazi do objektu, odovzda mu cast energie a naraz (stuchnutie) sposobi zmenu rychlosti objektu.
Preto vieme urcit rychlost/polohu castice iba s konecnou presnostou - cim presnejsie sa snazime urcit polohu castice, potrebujeme fotony s vacsou energiou a tie udelia pozorovanej castici vacsi impluz (zrychlenie).
Presne o tom hovori Heisenbergov princip neurcitosti.

Cize ako spominal Duro, v kvantovom svete hovorime iba o pravdepodobnosti. Elektron prechadza naraz vsetkymi moznymi drahami. Ak sa vsak nanho pozries, jeho vlnova rovnica "skolabuje", vsetky pravdepodobnosti sa "scitaju" a Ty vidis jednu konkretnu drahu - prvu alebo druhu strbinu.
Taky pan Feynman o tom vedel krasne rozpravat

[Kiwi]

No vzdy do nej nezasahujem, napr. ked pozorujem castice, ktore sa ku mne dostali
prirodzenym rozpadom, napr. zo Slnka alebo z inych objektov. V casticovej fyzike
sme zas radovo pri Tev. ale v prirode mame energie v radoch 10^42. Mame problem
chytit tak vysokoenergeticke castice, ako aj napr. neutrina, cize zase musime pouzivat
len rozum.