forum.boinc.sk

Ste zvedaví o com sa jednalo v Parizi na zaciatku februara? Informacny material o klimatickych zmenach je tu.

necitim sa byt odbornikom na tieto veci a myslim si ze ludia naozaj vaznym sposobom svojou cinnostou zasahuju (negativne) a ovplyvnuju nasu planetu a podnebie, ale skusat (hoci so sebelepsim umyslom) predpovedat co bude o 100 rokov mi pripadne trochu bulvarne... Je to vsak zacarovany kruh... cela planeta by musela zacat konat "jednotne", ale to samozrejme nie je mozne vzhladom na specificke zaujmy urcitych skupin... Urcite vsak nemam radost z toho, ze moje vnucata raz budu musiet byt 24 hod denne v klimatizovanom byte ked vyjdu von, tak ich budu stipat komare prenasajuce malariu a lyzovanie bude iba "indoor"

btw. clanok som necital, je moc dlhy, ale tie grafy su nic moc...

druha vec je, ze v v podstate este stale zijeme v chladnejsom obdobi z pohladu velmi historickeho...

Letosni IPCC zpravu jsem jeste necetl.

Cetl jsem vsak podrobne minulou zpravu - nejen vycuc pro policymakers, ale take ty podrobne zpravy, cehoz jsou desitky ba stovky stranek.

Je to rozhodne poucne, pokud se clovek chce neco o tematu dozvedet, ktere vstupni udaje do klimatickych modelu vstupuji atp.
Vyhodou CPDN je, ze k vede kolem toho existuje velke mnozstvi materialu (ne vsechny jsou super kvalita) a tudiz se o tom da seriozne diskutovat. Diskuse napriklad kolem vedy v SETI se v podstate nezdarila, nebot i kdyz projekt pocita hodne lidi, povedoni o metodach nebo vysledcich je temer nulove. Ale to je lehce off-topic.

Hmm, predpovidani na 100 roku. Jsou tam jiste faktory, ktere neumime predpovedet ani ovlivnit a presto - kdyby nastaly - maji na klima vyrazny vliv: pad meteoritu, vetsi vybuch sopky.
Neumime predpovedet, kdy nebo jestli behem 100 let nastanou, ale umime predpovedet, co by se stalo, kdyby nastaly.
Pamatuji si, jak jsme sedeli venku v hospode na zahradce s Carlem C. (hlavni programator CPDN) a diskutovali jsme, ze to modelu zamontovat trojrozmernou mapu emisi siry. Nektere latky jsou v atmosfere dobre rozmixovane, u jinych je vyznamne, kolik se jich v jake vysce nachazi.
Vyresilo se to ztratovou kompresi a-la JPG, ktera umoznuje 3D popis dat, ale nezabira tolik mista.

No nic, prectu zpravu a zase vice...

Pozrite si aj na http://www.ct24.cz v archive relaciu Planeta Veda,
tam su niektore veci polopate vysvetlene

polopate, to by mohlo byt pre mna.... pozriem na to

Ako tak citam clanky co prelozil Marpes,
tak sa mi potvrdzuje predpoklad, ze cim
viac sa budu ladovce topit, tym viac vody
bude v oceane, tym vacsi vplyv bude mat
ocean na klimu a to tak, ze ocean ma vacsiu
tepelnu zotrvacnost ako pevnina, cize jesen
prejde do miernejsich zim, jar sa predlzi
a bude chladnejsia a teplota z leta sa bude
prenasat do dlhsich a teplejsich jesennych
obdobi. Aspon tak to vidno za posôednych
par rokov, ale tiez je tu rozna intenzita
slnecnej aktivity 11 a 80 rocny cyklus,
tak ci a ako to vplyva, to neviem.
Zaujimave by bolo sledovat, aky vplyv
by malo napriklad celosvetove tyzdenne
obmedzenie dopravy autami a sucasne
znizenie emisii v priemysle a tepelnych
elektrarnach a nahradenie tohto vykonu
paroplynovymi cyklami, vodnymi elekt.,
biomasou a slnecnymi elektrarnami,
ci jadrovym palivom.

To tyzdenne obmedzenie by bolo pozorovatelne v kratkej dobe na koncentraciach emisii v ovzdusi. Pre pozorovatelnu reakciu priebehu pocasia (a to nehovorim o klime ako priebehu pocasia v dlhsom období) by zrejme bolo potrebne dlhsie obdobie obmedzenia, ale hlavne, dlhsie obdobie pozorovania. Ani počasie nereaguje na podnety okamzite, potrebuje na odozvu isty cas. S odstupom doby sa potom tazko urcuje ta prava pricina - zdroj podnetu.
Ale chovanie sa k planete by som zjednodusene prirovnal k chavaniu sa k domacemu obytnemu priestoru. Ked chceme zdrave prostredie, nemozeme si z neho vytvarat smetisko....

Souhlasim s marpesom. Chce to delsi obdobi experimentu a delsi obdobi pozorovani.

Vrchni vrstva oceanu ma opravdu velky teplotni/energeticky potencial. Ale je tam vice mechanismu - zmena povrchu Zeme z pudy na vodni plochu meni albedo (odrazivost), ale zaroven se meni permafrost na pudu nebo vodni plochu. Take bude mene vegetace, povrch Zeme vice rovny, takze mohou vanout stale a silnejsi vetry, vetsi vykyvy pocasi atp.
Jenze pak jsou tam - dost mozna - dulezijesi faktory jako salinita vody. Ta kdyz klesne, distribuce energie napriklad znamym Golfskym proudem se muze velmi snizit a muze prestat fungovat transfer tepla z rovniku do Evropy. To se nevylucuje s tim, co kiwi pise - mirnejsi zmeny mezi jednotlivymi rocnimi obdobimi. O to vetsi ale mohou byt zmeny v prostoru: na rovniku celkove o dost tepleji, v Evrope doba ledova, v Australii jeste vetsi Sahara etc.

Vzhladom na pouzitu velkost buniek
v CPDN modeloch, polhodinova casova mriezka,
a vertikalna mriezka, plus rozdiely medzi morom
a pevninou, tak si myslim, ze s dnesnym vypoctovym
vykonom vela toho nenapocitame. Keby sa velkost
bunky zmenila 4x, cas tiez, vykon sa zvysil tak
16x, tak pri skrateni 160 rocnych modelov,
na 40 ci 80 rocne, s jemnejsim rozlisenim,
by sme mozno boli blizsie realnym pozorovaniam,
ale predikcia na 20 ci 40 rokov sa mi zda nerealna.

Hlavne si treba uvedomit, ze nepocitame predpoved pocasia (to by sme mali co robit i na mesiac), ale klimaticky predpoklad, ktory je mnohonasobne "strucnejsi", nakolko sa vysledne jedna o zakladne charakteristiky integrovane v case a viacmenej ploche (gulovej - Zemegule), samozrejme s vplyvom priestoru.
Základnym zaujmom je zistit, co v suvislosti s ostatnymi parametrami bude robit priebeh teploty v rôznych oblastiach Zeme.

Aby to vsak nevyznelo, ze pocitame iba teplotu. Ale je prioritným parametrom.

Teraz davali na Dvojke relaciu o klimatickych
zmenach 1. cast, a bude to mat 4 casti.
Hovorili tam, ako zvysenie teploty v Indickom oceane
vplyva na Atlanticku oblast, kde vznika za poslednych
20 rokov pravidelne prudenie, ktore sposobi
zosilnenie prudenia zo Sahary do Severnej
aj Juznej Ameriky, a ten prach, ktory prenesie,
tam sposobuje astmu u ludi. Doteraz tieto
prudenia boli dost nahodne, ale ked nejaky vedec
zmenil parametre klimatickych modelov, tak zistil,
ze ohriaty Indicky ocean, vyvolava vlny v atmosfere,
a tie posobia na cely klimaticky system. Cize akakolvek
mala zmena v ktorejkolvek casti, ci nad zem.povrchom,
alebo nad morom, sposobi zmeny v celom systeme.

Tech pristupu je hodne.

Lze mit hodne jednoduchych modelu pro urcovani parametru, par hyper-super detailnich a dlouhych modelu nebo treba studovat pouze cast klimatu (viz Seasonal nebo SpinUp).
Nemyslim si, ze by v moderni klimatologii byl jeden model "vseumel"
Je vice modelu, ruzne dlouhych, ruzne detailnich, s ruznym casovym usekem, ruzne komplexnich...jejich vysledky mohou mit jak komplementarni, tak falzifikacni hodnotu.

Take se nedelaji pouze predpovedi (forecast), ale zpetne predpovedi (hindcast), ktere mohou urcovat verohodnost modelu.

Vsak SAP modely maji kratsi casovy usek, high-res modely jsou podobnejsi etc.
Jenze takovy high-res model, top-of-the-art, nedavno Carl portoval ze superpocitace na desktop Linux, jenze si rekne o 4.5GB pameti, takze by to bylo tak pro deset lidi na BOINCu a ne pro bezne uzivatele.

Je to i o HW moznostech ucastniku - na Seasonal v dobe jeho uvedeni vetsina lidi nemala pocitac.

EDIT: Jo, brzy asi bude v provozu i verejnem CPDN projektu moznost si volit ktery typ modelu pocitat (Slab, Coupled Model a pripadne dalsi). EXistuji uz take Coupled modely 80-lete a ne na 160 let etc.

Porad jsem nevidel - na telku nekoukam.
Existuje dost dilcich studii (treba z oblasti atmosfericke chemie), ktere posunuji nase poznani klimatu obecne a jsou casto predstavovany poutavou metodou. Jejich prilisne zduraznovani ale prinasi i problemy: ze ten ci onen mechanismus neni v modelech zahrnuty, na druhou stranu existuji jine mechanismy negujici ten ci onen, zpetne vazby etc.

Ale na takovych dilcich studiich se lze dobre zivit a budovat karieru.

Za boj proti globálnemu otepľovaniu získal Nobelovu cenu za mier bývalý americký viceprezident Albert Gore spolu s Medzivládnym panelom pre zmenu klímy (IPCC), ktorý je vedeckým orgánom Organizácie spojených národov. V nórskej metropole Oslo to oznámil Nobelov výbor.
Kto náhodou nevie, výsledky CPDN sú v IPCC výrazne používané. Aj udelenie tejto ceny zdôrazňuje, že projekt CPDN v žiadnom prípade nepatrí k nezaujímavým projektom.

Môžete si pozrieť: Grónsky ľadovec sa rýchlo stráca v mori