1. Časť
Procesory Intel Core 2 majú obrovskú výkonovú rezervu a preto by bolo hriechom, ju
nevyužiť. Cieľom tohto článku je poskytnúť čitateľovi rýchly a efektívny návod, ako pretaktovať
procesor ( ďalej len CPU ) , pamäť ( ďalej len RAM, resp. DDR2 ) a ďalšie zbernice a iné veci,
aby sme dosiahli požadovaný efekt. Odporúčam čitateľovi, ktorý ešte nie je zbehlý v pretaktová-
vaní, aby si prečítal celý článok, pretože prípadné škody, ktoré si potenciálne spôsobí, ho v budúc-
nosti odradia od pretaktovávania ( ďalej len OC, overclockingu ), ktorého potenciál ešte vzrastie.
Dôležité pojmy
Na úvod si musíme vysvetliť pojmy, ktorých znalosť budeme u čitateľa predpokladať.
CPU, RAM a ďalšie komponenty PC komunikujú pomocou zberníc, ktorých kmitočet je daný
presnými štandardmi. Základnou zbernicou je Front Side Bus ( ďalej len FSB ), pomocou
ktorej komunikujú CPU, RAM cez northbridge ( ďalej len NB ). Od FSB závisí aj takt DDR2,
ak sa jedná o matičné dosky ( ďalej len MB, resp. MOBO, resp. MOBOs ), s chipsetom od Intelu,
napr. P965, G965, P35, G31, G33, X38 atd. Na chipsetoch od nVidie napr. nForce 630i,
nForce 650i sa dá nastaviť frekvencia DDR2 aj nezávisle na frekvencii FSB. Ďalším dôležitým
pojmom je Vcore. Vcore je napätie CPU, budeme ho uvádzať vo voltoch ( V ). Pri OC sa môžeme
stretnúť aj s pojmom FSB wall CPU a FSB wall MB. FSB wall CPU je maximálna FSB, na ktorej
ešte CPU nabehne a je schopné práce pri rozumnom Vcore. FSB wall MB závisí od kvality
dosky, použitého chipsetu a verzie BIOS-u, pri lacných doskách je to do 350 až 400 MHz,
kvalitné dosky ( nemusia byť však drahé ) zvládajú FSB až do 550 až 600 MHz. Dôležitým
pojmom je tiež násobič resp. multiplikátor ( po anglicky multiplier ) CPU. Ja to podiel
frekvencie jadra CPU a FSB. Na konci článku je zoznam dostupných procesorov vhodných
na OC, kde sú všetky nutné parametre každého CPU. Nakoniec nás zaujíma ešte napätie
pamäťových modulov DDR2, ktoré je zvyčajne 1.8 V, ale môžeme ho ďalej zvyšovať.
Čo musíme zvážiť
Musíme si uvedomiť, že ak chceme dosiahnuť ideálny výsledok, vstupuje nám do hry
veľmi veľa premenných, ktoré sa navzájom ovplyvňujú, preto ak ešte len zvažujeme kúpu
CPU, DDR2 a MB, musíme si to dôkladne premyslieť. Keďže cieľom OC je dostať najlepší
výsledok s najmenšou investíciou, musíme vybrať jednotlivé komponenty tak, aby nás ani
jeden neobmedzoval veľmi výrazne, lebo potom sa dostaneme do bodu, v ktorom sa musíme
rozhodnúť, či daný komponent vymeniť za výkonnejší alebo sa zmieriť s neuspokojivým
výsledkom OC. Najlepšie je to ilustrovať na príklade. Kúpim dosku, ktorá má FSB wall
400 Mhz, CPU s násobičom 7 a DDR2 s frekvenciou 667 MHz. Ak mi BIOS dosky umožní
nastaviť frekvenciu DDR2 len z nasledujúcich násobkov 2, 2.66, 3, 4 tak situácia je takáto.
Doska nás pustí na max. 400 Mhz FSB, ciže výsledná frekvencia CPU bude 400 x 7 = 2800 MHz,
lenže ak máme 667-ky pamäte, ktoré na defaultnom napätí a časovaní bežia len na 667 Mhz,
budeme nútení zmeniť FSB na max. 333 MHz, čo nám zníži frek. CPU na 333 x 7 = 2331 MHz.
Ak by sme však mali CPU s násobičom 10, bežal by nám na frek. 333 x 10 = 3330 MHz.
Ak by sa nám však podarilo dostať pamäte na vyšsiu frekvenciu napr. 800 MHz, tým že by sme
zvýšili ich napatie o 0.1, 0.2 alebo 0.3 V, tak by sme mohli dosiahnuť výsledok 400 x 7 = 2.8 GHz
resp. 400 x 10 = 4000 MHz = 4 GHz, čo je už veľmi slušná hodnota, ak zvážime, že sme
použili lacné 667 MHz pamäte, nejaký lacný E2xxx s násobičom 10 a lacnú dosku, ktorá zvládne
400 MHz FSB. Problémom by bolo v tomto prípade už len chladenie CPU, ktorému sa budeme
venovať neskôr.
Ako rýchlo pretaktovať ?
V tejto časti uvediem konkrétny príklad, ako za pár sekúnd pretaktovať CPU. Ak sú splnené
všetky nutné podmienky a všetko je prepísané bez jedinej chyby a ak v tom má, po niekoľkých
hodinách editovania, čitateľ cvik, tak to zvládne aj s resetom PC za menej ako pol minúty.
Jedná sa o pretaktovanie pomocou editovania BIOS-u. V tomto článku sa nebudem zaoberať inými
nástrojmi OC, ktoré však spomeniem. Na vstup do BIOS-u použijeme klávesy, ktoré spomína
manuál dosky. Obyčajne je to Del resp. Del a krátko za ním Enter. Tento návod sa týka
dosky Gigabyte 965P DS3 revízia 3.3, ktorá mala výhodný pomer cena / výkon.
http://www.gigabyte.com.tw/Products/Mot ... uctID=2456
Najprv sa nám objaví menu BIOS-u.
Vyberieme si položku, kde je kurzor.
Dostaneme nasledujúce menu, kde položku kde je kurzor, zmeníme na Disabled.
Vrátime sa do hlavného menu a nastavíme kurzor ako vidíme na obrázku.
Stlačíme Ctrl + F1, aby sme sa po stlačení Enter dostali do rozsiahlejšieho menu.
Zvyčajne sú hodnoty nastavené tak, ako to vidíme na nasledujúcich obrázkoch.
My ich v optimálnom prípade zmeníme tak, ako to vidíme nižšie.
Všimnime si, že nám tam bliká varovanie, ktoré je však v poriadku.
Uložíme hodnoty do CMOS a resetneme PC.
Ak sme sa nezmýlili a máme dostatočné chladenie resp. je PC na balkóne, tak by malo PC
bez problémov na prvýkrát nabútovať. Na obrazovke si overíme, či procesor nabehol na frek.,
akú sme mu určili.
Po nabehnutí OS, keď je CPU nezaťažené ( ďalej len idle ), by sme mali skontrolovať
teploty a Vcore. V lište na obrázku vidíme nasledujúce údaje zľava doprava.
Vcore: 1.47 V, a teploty NB, CPU, 1. a 2. jadra CPU, teda 29, 26, 35, 35 *C.
Pozorný čitateľ si všimol, že je tu diskrepancia medzi napätím v BIOS-e a tu. Je to spôsobené
poklesom na napájacích obvodoch dosky ( vdrop ).
Na nasledujúcom obrázku môžeme postrehnúť rozdiely medzi idle a zaťaženým CPU
( ďalej len burn ). Všimnime si hlavne Vcore a teploty. Vcore nám kleslo ešte nižšie, na 1.44 V,
ale teploty vyskočili na 30, 56, 65 a 67 *C. Ďalší pokles napätia CPU ( ďalej len vdroop ),
je spôsobený zaťažením CPU na maximum, konkrétne ide o QMC projekt na oboch jadrách.
Teploty sú závislé na použitom chladiči, použitej paste medzi rozptyľovačom tepla CPU
a základňou chladiča, závisia výrazne aj na množstve teplovodivej pasty, hrúbke a procese jej
nanášania, na zbytkovej mastnote, ktorá zostala na styčných povrchoch, ako aj na teplote
chladiaceho média, teda pri vzduchových chladičoch teplote okolitého vzduchu a jeho prietoku
počítačovou skriňou.
Z obrázkov je zrejmé, že sme procesor E4400 2 MB cache 800 FSB, 2000 MHz,
dostali na 3500 MHz, čím sme získali 1.75 násobok pôvodnej frekvencie. Ak porovnáme
benchmark s dalšími benchmarkmi v projekte QMC, získame aspoň približnú predstavu,
aký výkon sme tým získali. Z marketingových dôvodov sa FSB pri CPU uvádza ako
štvornásobok skutočnej FSB, teda napr. 200 FSB je ekvivalentné 800, 266 == 1066 a
333 == 1333 MHz.
Toto je len krátky návod, ako sa rýchlo zorientovať, ak už máme aspoň nejaké skúsenosti.
V ďalšej časti vysvetlíme všetky potenciálne problémy a ich riešenia, s ktorými sa pri OC
pravdepodobne stretneme.
Zoznam procesorov
http://sk.wikipedia.org/wiki/Intel_Core_2
http://sk.wikipedia.org/wiki/Xeon
Pretaktovanie Intel CPU a DDR2 na doske Gigabyte 965P DS3 rev. 3.3
2. Časť
V tejto časti si povieme niečo o DDR2 o nastavení časovania DDR2 v BIOS-e. Pamäte
DDR2 sú závislé na napájaní a s tým súvisí množstvo problémov. Viac informácií o ich fungovaní
a konštrukcii je možné nájsť aj na: http://en.wikipedia.org/wiki/DDR2_SDRAM alebo na:
http://en.wikipedia.org/wiki/Dynamic_ra ... ess_memory. V BIOS-e F12 dosky
Gigabyte 965P DS3 môžeme nájsť nasledujúce parametre:
CAS Latency Time - tCL - Column Address Strobe alebo tiež Column Address Select, má
veľký vplyv na výkon a veľký v. na stabilitu, čo znamená, že čím zvolíme nižšiu hodnotu,
tým sa cez zbernicu prenesie väčšie množstvo dát, za jednotku času, ale súčasne to prinesie
riziko nestability, preto je možné, že nám pri nižšej hodnote doska vôbec nenabehne a
musíme počkať pár sekúnd, kým doska zvolí defaultné hodnoty, ktoré načíta z čipu SPD,
v extrémnom prípadne budeme musieť resetnúť CMOS, eventuálne sa nestabilita
manifestuje nestabilitou OS, aplikácií alebo aj dátovou nekonzistenciou pri výpočtoch,
ktorá sa veľmi ťažko odhaľuje, lebo sa môže prejaviť len zriedkavo, čo nemusia odhaliť
ani testovacie programy resp. záťažové testy stability RAM a CPU. CAS je to to prvé
číslo zo štvorice 5-4-4-12. CAS je počet cyklov medzi prijatím a vykonaním príkazu.
Tento príkaz determinuje adresu stĺpcov v matici. Keď sa na pinoch objaví požiadavka,
najprv sa počíta tRAS. Keď sa aktivuje signál tRAS, RAS zisťuje dalšiu časť adresy,
ktorá je potrebná k adresovaniu riadkov v pamäťovej matici. Keď už poznáme riadok, je
počítaný tRCD a celá adresa je sprístupnená cez CAS. Čas medzi vzostupnou a zostupnou
časťou CAS, je CAS latencia. Keďže je to záverečná fáza pri získavaní požadovaného
bitu, je to najdôležitejší parameter. Pri OC je dôležité vedieť, že zväčšenie hodnoty
tohto parametra umožní bežať DDR2 na vyššej frekvencii.
DRAM RAS# to CAS# Delay - tRCD – má veľký vplyv na výkon a veľký v. na stabilitu. Je to
prvá štvorka vo štvorici 5-4-4-12. Je to oneskorenie medzi signálmi RAS a CAS. Pretože
sa táto pauza objavuje pri reaktivácii pôvodnej či novej adresy riadka, zníženie hodnoty
zvyšuje výkon. Ak nás pri OC brzdia RAM-ky, zvýšením tejto hodnoty sa dostaneme
s DDR2 na vyššiu stabilnú frekvenciu.
DRAM RAS# Precharge – tRP – Row Precharge Timing – má veľký vplyv na výkon a veľký v.
na stabilitu. Je to druhá štvorka v poradí vo štvorici 5-4-4-12. Je to minimálna pauza medzi
dvoma aktívnymi príkazmi pre tú istú DDR2. Čím je tento čas kratší, tým skôr môže byť
nasledujúca pamäťová banka aktivovaná, či už pre čítanie alebo zápis. Keďže prepínanie
bánk vyžaduje veľký prúd, nižšia hodnota spôsobuje vyšsie nárazové prúdy.
Precharge delay – tRAS – má malý vplyv na výkon a veľký na stabilitu. Vo štvorici to 5-4-4-12 to
je číslo 12. Je to čas medzi aktiváciou a deaktiváciou riadka. Ak je príliš dlhý, oddiaľuje
deaktiváciu riadka a tým znižuje výkon. Ak je však príliš krátky, tak to neumožní transfer
informácie a dáta sú stratené. Obyčajne tRAS = tCL + tRCD + premenná. Premenná je
aspoň 2. Ak je hodnota tRAS malá, tak sa objavujú problémy so stabilitou a PC často
mrzne. Preto je vhodné postupovať od hodnôt v SPD smerom dole, alebo pri OC použiť
ešte vyššie číslo.
ACT to ACT Delay - tRRD – Row to Row Delay – RAS to RAS Delay – má malý vplyv na výkon
a stabilitu. Je to minimálny čas medzi dvoma príkazmi pre tú istú banku DDR2. Platí tu
obdobné tvrdenie o prúdoch ako pri tRP.
Rank Write To READ Delay – tWTR – TCDLR – má malý vplyv na výkon a stabilitu. Je to
minimálny počet cyklov medzi poslednou platnou operáciou zápisu a nasledujúcim
príkazom na čítanie z tej istej banky. Nižší čas znamená rýchlejšie prepnutie medzi
operáciami zápisu a čítania a teda zrýchľuje čítanie.
Write To Precharge Delay – tWR – Write Recovery Time – má malý vplyv na výkon a stabilitu.
Znamená počet cyklov, ktoré musia uplynúť medzi platným zápisom a zmenou napätia
na kapacitách v matici jednotlivých bitov pamäťového modulu na strednú hodnotu,
medzi napäťovými úrovňami, ktoré predstavujú logická 0 a logická 1, čo je tzv.
precharge.
Refresh to ACT Delay – tRFC – Row Refresh Cycle Time – má veľký vplyv na výkon a stabilitu.
tRFC je väčší ako tRC. Je to čas medzi dvoma REF príkazmi. REF signál obnovuje napätie
na kapacitách, ktoré reprezentujú jednotlivé bity v pamäťovej matici, je to tzv. refresh.
Read to Precharge Delay – má malý vplyv na výkon a stabilitu. Znamená počet cyklov, ktoré musia
uplynúť medzi čítaním a zmenou napätia na kapacitách v matici jednotlivých bitov
pamäťového modulu na strednú hodnotu, tzv. precharge.
V BIOS-e dosky GA-73PVM-S2H s chipsetom nForce 630i vidíme iné pomenovania a iné
usporiadanie tých istých položiek, ale okrem nich tu máme ešte ďalšie dve.
Command Per Clock – CPC – CMD – má veľký vplyv na výkon a stabilitu. Je to pauza medzi
potvrdením signálu na výber čipu a okamihom, kedy pamäťový radič začína posielať
signály jednotlivým pamäťovým bankám. Nižšia hodnota môže zapríčiniť neschopnosť
pamäťového radiča preniesť adresy včas a tým stratu alebo porušenie dát. Preto v
prípade nestability, musíme nastaviť vyššiu hodnotu alebo v iných BIOS-och, zmeniť
túto položku na Disabled.
Refresh Period – tREF – má malý vplyv na výkon a stabilitu. Nastavenie nižšej hodnoty, ktorá
môže byť reprezentovaná bezrozmerným číslom alebo hodnotou v mikrosekundách, či
štvormiestnym kódom, ktorý je pre každú frekvenciu DDR2 iný, znamená zhoršenie
výkonu. Ak však zvýšime tento interval nad určitú hodnotu, pamäťové bunky môžu
stratiť svoj obsah. Tento interval, tzv. refresh cycle ( obnovovací interval ) sa týka
počtu riadkov, ktoré musia byť obnovené, aby sa v nich uložená informácia nestratila.
Je to nutné, lebo náboj uložený v jednotlivých kapacitách sa pomaly stráca. Ak je
tREF 7.8 us ( mikrosekúnd ), tak obnova 2k modulu trvá 2048 x 7.8 us = 15.9744 ms.
V iných BIOS-och môžeme nájsť aj iné položky.
Row Cycle Time – tRC – má veľký vplyv na výkon aj stabilitu. tRC je počet cyklov, počas ktorých
prebehne celkový cyklus pamäťového riadka, od aktivácie až po precharging. Z toho plynie,
že tRC = tRAS + tRP. Ak je príliš dlhý, posúva aktiváciou ďalšieho riadka. Ak je však
veľmi krátky, spôsobí iniciáciu nového riadka skôr ako skončil precharge.
Read to Write Delay – tRTW – tRWT– má malý vplyv na výkon a stabilitu. Je to interval medzi
signálom na čítanie a signálom na zápis. Nižšia hodnota zrýchľuje zápis.
Write CAS# Latency – tWCL – má veľký vplyv na stabilitu. Týka sa zápisu a je to obdoba
CAS-latency, ale má väčšinou nižšiu hodnotu.
DRAM Bank Interleave – tento parameter umožňuje bankám striedať obnovovací a prístupový
cyklus, to znamená, že kým je jedna obnovovaná, do druhej môže byť realizovaný
prístup a naopak. Je to možné len v prípade, ak adresy nasledujúce po sebe neležia
v jednej banke. Má to veľký vplyv na výkon.
DQS Skew Control – pri DDR2, ktoré pracujú na vyšších frekvenciách, sa namiesto porovnávania
signálu s referenčným signálom zavádzajú dva DQS signály. Tie by mali byť zrkadlovo
symetrické, ale v skutočnosti to tak nie je. Ešte tam vznikajú aj oneskorenia v dôsledku
rôznej dĺžky vedenia, tepelných variácií, rôznych spojovacích zariadení, nepravidelnej
materiálovej štruktúry či vstupných kapacít zariadení. Tieto odchýlky medzi najvyššími
a najnižšími úrovňami dátových signálov a referenčným synchronizačným signálom
sa týkajú spomínaného parametra. Má malý vplyv na výkon a stabilitu.
DQS Skew Value – má malý vplyv na výkon a stabilitu. Čím je hodnota vyššia, tým máme
väčší výkon.
DRAM Drive Strength – determinuje silu dátového signálu. Väčšia hodnota zlepšuje stabilitu
počas OC. Neplatí to však všeobecne pre všetky pamäťové moduly. Má veľký vplyv
na stabilitu.
DRAM Data Drive Strength – čím vyššia hodnota, tým silnejší signál. Má to význam vtedy,
keď používame viac modulov alebo obojstranné moduly, aby sme dosiahli lepšiu
stabilitu pri OC. Má veľký vplyv na stabilitu.
Max Async Latency - čím zvolíme nižšiu hodnotu, tým rýchlejšie budú pamäte pracovať.
Má malý vplyv na výkon a stabilitu.
Read Preamble Time – na zvýšenie výkonu sa používajú obojsmerné DQS signály. Pred signálom
pre samotný dátový prenos je prepnutý signál DQS. Rozdiel medzi týmito okamihmi
je práve táto položka. Obyčajne je to v ráde jednotiek nanosekúnd, čiže asi jeden
cyklus, podľa zvolenej frekvencie modulov. Má malý vplyv na výkon a stabilitu.
Idle Cycle Limit – tento parameter určuje maximálny počet cyklov, kedy môže byť otvorená
stránka pamäte čítaná, predtým než bude zatvorená, kvôli precharge. Má malý vplyv
na výkon a veľký na stabilitu.
Dynamic Counter – slúži na zapnutie dynamického určenia prechádzajúceho parametra.
Ak je v stave Enabled, tak má vyššiu prioritu ako statické nastavenie Idle Cycle limit.
Vplyv na výkon a stabilitu je značne závislý na použitých moduloch a BIOS-e,
ako aj na na iných nastaveniach, väčšinou stav Enabled zvyšuje výkon.
R/W Queue Bypass – určuje, koľkokrát môže byť staršia operácia, čakajúca vo fronte vynechaná.
Vyššia hodnota znamená väčší výkon. Má malý vplyv na výkon a stredný na stabilitu.
Bypass Max – špecifikuje počet cyklov, počas ktorých môže byť najstaršia položka čakajúca
vo fronte vynechaná, až kým nebude rozhodovanie zrušené. Má malý vplyv na výkon a
stabilitu. Nižšia hodnota znamená vyšší výkon.
32 Byte Granulation – stav Disabled znamená väčší výkon, Enabled zas lepšiu stabilitu. Má malý
vplyv na výkon a stredný na stabilitu.
BIOS zvolí potrebné hodnoty na základe informácií v čipe SPD. Pri OC musíme jednotlivé
parametre zmeniť tak, aby sme dosiahli maximalizáciu výkonu, ktorý však nesmie byť
na úkor stability. Aby sme sa vyhli časovo náročnému skúšaniu náhodných hodnôt, musíme
najskôr začať počítať. Vypočítame si hodnotu jedného cyklu v nanosekundách ( ns ), podľa
zvolenej frekvencie. Frekvenciu DDR2 vypočítame ako súčin zvolenej FSB a násobiča.
Násobič je v BIOS-e zobrazený tak, ako to vidíme na obrázku. Pred kúpou dosky je vhodné
prečítať si recenzie, v ktorých je uvedený zoznam všetkých dostupných násobičov.
V niektorých BIOS-och, napr. na doske GA-73PVM-S2H s chipsetom nForce 630i,
je možné nastaviť frekvenciu DDR2 v dvoch módoch, Linked a Unlinked. V Unlinked móde
je frekvencia nezávislá na FSB a BIOS ju vypočíta tak, aby čo najviac blížil hodnote, ktorú
mu zadáme.
V Linked móde máme len obmedzený počet násobičov. Vidíme, že násobič je niekedy
zobrazený ako zlomok, z toho pramení aj iný, často používaný ekvivalent pre násobič – delička.
Pred kúpou DDR2 modulu si pozrieme jeho technické parametre. To nám však poslúži,
len na zistenie, na akej frekvencii a pri akom časovaní je modul schopný pracovať na uvedenom
napätí. To aká je miera OC jednotlivých modulov zistíme až keď ich máme, lebo každý modul
má iné hranice. Čiastočné informácie zistíme len na diskusných fórach, ale realita môže byť iná,
v jednom aj druhom smere. Pri OC zvýšime napätie na 2.1 až 2.25 V a nastavíme frekvenciu,
ktorá je vyššia ako je v SPD, pričom nastavíme menej agresívne časovanie, čiže nastavíme
vyššie hodnoty, napr. namiesto 4-4-4-11 dáme 5-5-5-18. Postupne zvyšujeme FSB a ak už DDR2
nezvláda, tak doska buď vôbec nenaskočí na požadovanej frekvencii alebo sa to prejaví nestabilitou
OS alebo aplikácií. Ak doska nereaguje pár sekúnd, tak počkáme kým BIOS nehrá bezpečné
hodnoty, vyvoláme Setup a stlačíme F12, čím nahráme buď hodnoty a ktorých vieme, že sú
správne alebo nahráme položky, ktoré sú pod názvom Last known good.
Pri všetkých týchto operáciách, zameraných na zistenie maximálneho stropu DDR2,
udržiavame CPU pod jeho limitom tak, že zmeníme jeho násobič o jeden alebo viac stupňov
smerom dole. Neskôr uvedieme, ako je možné pomocou jednoduchej matematiky zosúladiť
výsledky, ktoré sme zistili pri určovaní maximálnej hranice CPU, DDR2 a násobičov frek.
DDR2 tak, aby sme dosiahli maximálny možný výkon. Budeme však k tomu potrebovať
ešte skúsenosti s chladením jednotlivých komponentov, NB, celej skrine, skúsenosti ohľadom
výberu vhodného PSU, ventilátorov, ako aj vedomosti o ďalších veciach vplývajúcich na výkon,
napr. rozdiely v tom, ako korigujú výkonnosť jednotliví výrobcovia MB, čo si neskôr ukážeme
na testoch a čo spadá pod pojem FSB Strap.
Na nasledujúcich grafoch vidíme porovnanie reálneho výkonu PC v rôznych aplikáciách,
v závislosti na rôznych nastaveniach frekvencie a časovania rôznych modulov DDR2. Čas bol
meraný s presnosťou na tisíciny sekundy a zaokrúhlený na stotiny. Každé meranie bolo vykonané
štyrikrát a bol spočítaný priemer.
V grafoch je v nadpise uvedený typ, kapacita a počet pamäťových modulov. Pre moduly
Kingston bolo nastavené napätie + 0.3 V. Pre moduly A-Data, ktoré majú chladič, bolo nastavené
napätie + 0.4 V. V kompresných programoch bol vstupom jeden adresár s obsahom 147 súborov
s celkovou veľkosťou 216.3 MB, nasledujúcich typov: .pdf, .xls, .dbf, .png a .doc. Pri Xvid
a DivX bol použitý ako vstup súbor s veľkosťou 478.3 MB, s videoformátom MPEG2 (libmpeg2)
s dátovým tokom 10000 kbitov/sec, Full HD 1920x1080, 25 snímok za sekundu, s audioformátom
1 kanál, 48000 Hz, 1536 kbps.
Tento audiovizuáalny súbor bol skonvertovaný do Xvid pomocou príkazu:
mencoder p.avi -oac pcm -ovc lavc -lavcopts vcodec=libxvid:vbitrate=5000 -o xvid.avi
Pri konverzii do DivX bol použitý príkaz:
mencoder p.avi -oac pcm -ovc lavc -lavcopts vcodec=mpeg4:vbitrate=5000 -o divx.avi
Použitý bol program v nasledujúcej verzii s podporou MMX MMX2 SSE SSE2
MEncoder 1.0rc2-4.1.3 (C) 2000-2006 MPlayer Team
Ako kompresné programy boli použité:
RAR 3.70 beta 1 Copyright (c) 1993-2007 Alexander Roshal 8 Jan 2007
7-Zip (A) 4.53 beta Copyright (c) 1999-2007 Igor Pavlov 2007-08-27
Boli použité nasledovné príkazy :
rar a outfile
7za a outfile
Bol použitý OS Ubuntu 7.10 s kernelom:
Linux 2.6.22-14-generic #1 SMP Tue Feb 12 02:46:46 UTC 2008 x86_64 GNU/Linux
Ako súborový systém bol použitý ReiserFS 3.6.
Konfigurácia:
CPU: E4400 2.0 GHz 2 MB L2 cache
HDD: Samsung HD321KJ, SpinPoint T166 320 GB 16 MB SATAII
MB: GA-965P-DS3 ( revízia 3.3 )
BIOS: F12 28/05/2007
GPU: nVidia 7100 GS
Driver: NVIDIA-Linux-x86_64-169.09-pkg2.run
Pre porovnanie ešte pripájam grafy, na ktorých je možné porovnať výkon CPU na rôznych
frekvenciách.
Každého kto používa PC v režime 24/7, iste zaujíma spotreba elektriny, najmä ak
je CPU pretaktované. Na nasledujúcich grafoch je prezentovaná spotreba PC v závislosti
na rôznych hodnotách Vcore. Bola použitá spomenutá konfigurácia s pamäťovými modulmi
Kingston KVR800D2N5K2/1G v zapojení dual-channel 2 x 512 MB a ako PSU bol
použitý zdroj Corsair VX450W, ktorého recenzia je dostupná tu:
http://www.silentpcreview.com/article751-page4.html.
CPU bol chladený chladičom Akasa AK-965, ktorého recenzia je dostupná tu:
http://www.frostytech.com/articleview.c ... cleID=2137.
Aplikovaná bola teplovodivá pasta Akasa Pro Grage AK-460, ktorej recenzie môžete
nájsť tu: http://www.xsreviews.co.uk/reviews/misc ... e-ak-460/4 alebo tu: http://pctuning.tyden.cz/index.php?opti ... mitstart=2
Boli vypnuté všetky technológie ako Intel QST ( Intel Quiet System Technology ) alebo
EIST. CPU bolo zaťažené CAMB 2.09 Cosmology@home, na oboch jadrách súčasne.
Benchmarky boli robené BM verzie 5.10.28 pre platformu x86_64.
Na nasledujúcom grafe vidíme minimálne stabilné napätie CPU, na ktorom bežala
aplikácia stabilne, pri teplote vzduchu v miestnosti 20.8 *C.
Na ďalšom grafe je benchmark zobrazujúci výkon CPU na určitej frekvencii
v operáciách s pohyblivou rádovou čiarkou ako aj s celočíselnými operáciami.
Ďalej vidíme aktuálnu spotrebu PC bez LCD, pri zaťažení oboch jadier aplikáciou
CAMB 2.09.
Najzaujímavejší je pomer výkonu a spotreby, čím získame informáciu o tom, koľko
výpočtového výkonu dostaneme na watt spotrebovanej energie, čo je pri režime 24/7
a OC CPU a DDR2 dôležitý údaj, ktorý nám hovorí, v akých medziach je rozumné
pretaktovávať, či podtaktovávať CPU.
Škálovanie Vcore CPU je pre každý kus iné, ak je však približne lineárne, tak si čitateľ
ľahko zostrojí graf pre svoj CPU. DDR2 bežali pri FSB 200 MHz na 4 x 200 MHz, čo sa týka
frekvencií CPU 1.4 až 2.2 GHz. Od 2.4 do 2.8 GHz, bežali pamäte s násobičom 3.33, pri 3.0 GHz
bola ich frekvencia 3 x 300 MHz a pri 3.2 až 3.5 GHz bol použitý násobič 2.66.
V nasledujúcej tabuľke vidíme ušetrené peniaze za elektrickú energiu, ak vymeníme zdroj
s účinnosťou 65, 70, 75 resp. 80 %, za zdroj s účinnosťou 85 %. Tabuľka je z dôvodu veľkosti
obmedzená na hodnoty 4, 8, 12, 16 a 24 hodín činnosti PC za deň. Hodnota kWh el. en. je
v najpoužívanejšej sadzbe 4.2 Sk.
Pretaktovanie Intel CPU a DDR2 na doske Gigabyte 965P DS3 rev. 3.3
3. Časť
V tejto časti si povieme niečo o chladení a začneme s taktovaním, pričom si ukážeme, ako je
možné po niekoľkých nastaveniach dôjsť veľmi rýchlo k pretaktovaniu, ktoré bude veľmi blízko
k maximu dosiahnuteľnému s hardvérom, ktorý máme k dispozícii.
Komponenty produkujú teplo, pretože kladú elektrónom odpor. Pretože teplo závisí od napätia
a pri OC budeme napätie zvyšovať, musíme zabezpečiť odvod tepla z počítačovej skrine. Dá sa
to dosiahnuť zvýšeným prietokom vzduchu. Na to je potrebné inštalovať prídavné ventilátory tak,
aby sa vytvoril prúd vzduchu, pričom sa chladnejší vzduch väčšinou nasáva vpredu nasávacími
otvormi, buď bez predného alebo s predným ventilátorom. Pri prechode skriňou sa vzduch ohrieva
teplom, ktoré generujú RAM-ky, GPU, CPU, NB, SB, disky a iné komponenty. Aby sa vzduch
zbytočne nevíril, je vhodné vodiče, ktoré slúžia na prívod napájania usporiadať tak, aby nebránili
prietoku vzduchu, ak máme zdroj, ktorý umožňuje zbytočné vodiče odpojiť, tak to urobíme.
Na odvod teplého vzduchu inštalujeme ventilátor/y v zadnej hornej časti skrine. Čím väčší ventilátor
použijeme, tým väčší prietok vzduchu dostaneme pri tých istých otáčkach. Ak nám bude vadiť
hluk, tak môžeme otáčky ventilátora zregulovať odporom, prípadne ho napojiť na nižšie napätie.
BIOS nám poskytuje možnosť regulovať otáčky automaticky, čo však môže spôsobiť počuteľnejší
hluk, v porovnaní s tým, ak beží ventilátor na konštantnej frekvencii.
Nás bude zaujímať hlavne prietok vzduchu okolo modulov RAM, chladiča NB a cez rebrá
chladiča CPU. Čím dodáme pamäťovým modulov vyššia napätie, tým budú schopné stabilnejšie
fungovať na vyššej frekvencii, ale budú produkovať aj viac tepla. Pri CPU platí, že produkcia
tepla je lineárne závislá na frekvencii a kvadraticky na jeho napätí. To ako vysoko sa dostaneme,
je len vecou šťastia, aký kvalitný kúsok máme k dispozícii. Ako neskôr ukážeme, s tým istým
CPU, pamäťami a chladením, sa môžeme dostať na podobných MB toho istého výrobcu, na veľmi
rozdielne maximálne frekvencie.
Najdôležitejším pre nás bude chladenie CPU. Ak máme lacnejší procesor a nechceme
v pomere k jeho cene príliš veľa investovať do chladenia a súčasne nám nevadí hluk asi na úrovni
25 dB, čiže asi ako šepot, tak nám stačí kúpiť chladič typu: Akasa AK-965 alebo Arctic Cooling
Freezer 7 PRO. Ak však potrebujete veľký chladiaci výkon pri nízkej hladine hluku, vhodné je
uvažovať napr. nad chladičom: Noctua NH-U12P. Ku každému chladiču je dostupný návod
na aplikáciu teplovodivej pasty, prípadne je pasta na niektorých chladičoch už predaplikovaná,
stačí len sňať ochranný plastový kryt a nainštalovať chladič pritlačením kolíkov. Pri tažších
a kvalitnejších chladičoch sa často vyskytuje uchytenie pomocou zadného kovového plátu,
preto si treba pred výberom chladiča skontrolovať kompatibilitu chladiča s MB. Podobne pri iných
objemnejších chladičoch môže nastať kolízia rebier alebo trubíc chladiča s chladičom NB,
preto je nutné informovať sa u dodávateľa alebo si prečítať stránky výrobcu chladiča resp. MB.
Ak máme chladič bez teplovodivej pasty, musíme ju naniesť. Postup je možné nájsť tu:
http://www.techpowerup.com/printarticle.php?id=134.
Dôležité je, aby sme povrch CPU a základne chladiča dôkladne očistili a odmastili, naniesli
minimálne množstvo pasty, ktorá v čo najtenšej vrstve pokryje celú základňu chladiča.
Pastu môžeme rozotrieť napr. prstom v mikroténovom sáčku alebo si odstrihneme asi 10 mm
široký kúsok z karty, ktorá je väčšinou dodaná spolu s pastou, resp. z inej nepotrebnej kreditnej
karty a jemným prítlakom pár bodiek pasty rovnomerne rozotrieme.
Pred samotným pretaktovaním je vhodné zapamätať si teploty jednotlivých súčastí napr.
v programoch SpeedFan, CoreTemp, RealTemp, IntelTAT. V Linuxe je vhodné stiahnuť
lm_sensors, sensord, sensors_applet, gkrellm, hardinfo alebo hardware-monitor. Potom stačí
do lišty nainštalovať napr. zobrazovanie príslušných napätí, teplôt senzorov a otáčok ventilátorov.
V balíku lm_sensors sa tiež nachádza program na reguláciu otáčok ventilátorov. Treba si uvedomiť,
že všetky teploty sa zobrazujú s určitou chybou, preto je vhodné zistiť vierohodnosť údajov
kontrolou, napr. tak, že sa dotkneme rukou chladiča a ak sa bude teplota výrazne odlišovať,
tak musíme počítať s príslušnou chybou a korigovať údaj podľa potreby zmenou koeficientov.
Na začiatok je vhodné zistiť maximálny strop frekvencie modulov DDR2. Pri tomto
teste, zvýšime napätie RAM o +0.2 až +0.3 V, násobič CPU znížime na minimum a postupne
zvyšujeme FSB a/alebo násobič DDR2. V aplikáciách alebo testovacích prog. testujeme stabilitu.
Môžeme použiť MemTest, ktorý je na bútovacích CD/DVD Linuxu. Tiež môžeme siahnuť
po ORTHOS-e. Keď zistíme nestabilitu, môžeme pridať napätie na MCH ( NB ) o +0.1 až +0.3 V.
Podobne môžeme upraviť napätie FSB o +0.1 až +0.3 V. Ak sme zistili maximálny strop DDR2
pri určitom časovaní, pokúsime sa teraz pretaktovať procesor. V nasledujúcej tabuľke si nájdeme
frekvenciu DDR2, ktorú sme zistili a v príslušnom riadku vľavo, si vyberieme frekvenciu, na ktorú
by sme chceli CPU pretaktovať, pričom si môžeme vybrať z násobičov CPU, ktoré sú nižsie
alebo rovné maximálnemu násobiču nášho CPU, tak že v mieste frekvencie ideme v tabuľke hore
a uvidíme v prvom riadku tabuľky požadovaný násobič. Ak je PC nestabilné alebo doska
nenaskočí, je potrebné zvýšiť napätie CPU alebo skontrolovať, či je správne nasadený chladič.
Vhodné je zvoliť najprv nižšiu frekvenciu napr. od 2.7 do 2.9 GHz. Spustíme si testovací
program a sledujeme teploty. Ak sú výrazne nižšie, ako teploty prípustné pre naše CPU, tak
môžeme obdobne zistiť vhodnú kombináciu parametrov a ísť vyššie. Vhodné je však použiť
program IntelTAT, ktorý nám pomôže zistiť kapacitu nášho chladenia, lebo zaťaží CPU v takej
miere, ktorú v iných aplikáciach s vysokou pravdepodobnosťou nedosiahneme.
Na nasledujúcom obrázku vidíme evidenciu, že procesor E4400 2.0 GHz, ktorý sme
na MB Gigabyte 965P DS3 rev. 3.3 pretaktovali na maximálne 3500 MHz, je schopný bežať
na doske Gigabyte P35-DS3 rev. 2.0 s BIOS-om F6 na frekvencii 3960 MHz, pri použití
toho istého chladiča Akasa AK-965 a pamätí A-DATA Extreme Edition 800+.
