Voyager

[Hefto99]

voyager_1.png (7.35 KiB) 12141 zobrazení

[shafa]

Mne spis fascinuje, jak dlouho ta sonda funguje.
Neco takoveho se soucasnou elektronikou si neumim predstavit.

[Duro Kotulic Bunta]

Ano, ved si zoberte, ze v roku 1977 sa u nas akurat cerstvo zacali vyrabat pokrokove skody 105. A pritom sa nachadza v znacne nehostinnych podmienkach.

V kazdom pripade, aj ten vtipny vtip je zaroven trochu smutny, pretoze robi z vedcov (ci presnejsie technikov, ale to ludia privelminerozlisuju) taktrochu hlupakov, ktori sa nevedia dohodnut ani na (pre laika) takej 'zakladnej veci' akojehranica nasej vlastnej slnecnej sustavy. No a kedze bezni ludia nepoznaju detaily, ani to, ako je tato otazka/hranica vedecky nedolezita, tak potom vsetky tie fundovane vyhlasenia o prekroceni hranice (pricom kazdy vyskumny team si tu hranicu definuje nejako inak) maju dost negativny dopad.

Anyway, najdolezitejsie ale je, ze tam samozrejme mame vybornu sondu, ktora nam este dufam co najviac toho odvysiela, kym radioaktivny rozpad uz nebude postacovat na napajanie pristojov.

A este teda prikladam foto jej rovesnika..

[Duro Kotulic Bunta]

A este jedna mala poznamka - podla mna najlogickejsou hranicou slnecnej sustavy je hranica, kde gravitacny vplyv susednych hviezd zacina prevladat nad gravitacnym vplyvom Slnka. Pretoze vsetko co sa nachadza v tejto oblasti, by v pripade nulovej rychlosti voci Slnku nevyhnutne po case dopadlo na Slnko.

A tuto sferu voyager opusti az za tisicky rokov. Ale samozrejme z vedeckeho pohladu je tato otazka zbytocna, dolezite je, ze sonda funguje a prinasa udaje o medzihviezdnom vetre/plazme...

[shafa]

Ja fakt, ze to byla prvni vec, co me napadla - jak presne je definovana hranice nasi soustavy?
Nikdy jsem se o to do prilis hloubky nezajimal, ale asi to nebude jednoznacne.

Nejdriv jsem si myslel, ze to bude jednoduche - podobne jak rikas, Duro, ale jak velka ta oblast je a kde presne zacina?
Pak me napadlo, jak velka by mohla byt na/za hranici slunecni soustavy oblast, kde se gravitacni sily hvezd vyneguji, neco na zpusob stabilnich/nestabilnich Lagrangeovych bodu (podobne jako pri interakci hvezda-planety). Jenze to zas na druhou stranu vime, ze komety se sem dostavaji pro poruseni nejake gravitacni stability z Oortova oblaku, - tzn. ze vliv gravitace slunce zasahuje az tam, a to takovym zpusobem, ze je dokaze v nejakem prihodnem okamziku pritahnout a uz nepustit.

Mno, chtelo by to rozsahlejsi cetbu

[Kiwi]

Dnes som toho vela precital, na sk, cz, en wiki od Oortovho mraku, cez MH hmotu, protoplanetarny disk, planetezimaly, az po biele
a cierne trpasliky, neutronove, kvarkove, hyperonove a pryonove hviezdy, pulzary atd.
No stale neviem pochopit preco sa zacal oblak zmrstovat a kdesa vzala rotacia, ked gravitacia
je sila pritazliva a nie odpudiva. Preco v mraku kde je 99 % plynu sa najhmotnejsie prachove castice
nedostanu do stredu, ale vytvoria planety, pricom nase planety maju priblizne kruhovu drahu, ale v inych
systemoch pozorujeme znacne excentricke drahy suputnikov hviezd, preco mame jovialne planety,
ked vietor zo vzniknutej hviezdy mal vsetok plyn vytlacit prec, preco mame okolo seba 60000 AU
velke halo, pricom niektori si myslia, ze je to disk, a preco je v nom H2O, amoniak a metan a nie hustejsie
veci z pozostatku supernov/ mrak/, preco nepozorujeme niekde blizko tie pozostatky / pulzary, biele trpasliky /,
ktore to vsetko maju na svedomi.

[shafa]

odpoved je 42

[Duro Kotulic Bunta]

Kiwi, na vacsinu z tych veci, o ktorych pises, ze im nerozumies, najdes odpovede (resp. pravdepodobné vysvetlenie zo strany vedy, kedze samozrejme nemusia byt vzdy spravne) na tej istej sk, cz ci en wikipedii, len je potrebne citat pozornejsie.
[example:
- prvotny impulz pre tvorbu hviezd - gravitacna porucha vplyvom prechodu blizkej hviezdy; tlakova vlna z vybuchu blizkej supernovy, etc..
- kde sa vzala rotacia - zakon zachovania momentu hybnosti/rotacie, mracno o priemere svetelneho roka predsa nespadne do priemeru milion kilometrov tak, ze vsetky atomy budu smerovat presne do stredu, ked pritom mame este i gravitacne perturbacie od inych hviezd a rotaciu mracna okolo centra Galaxie etc..
-prachove castice nie v strede - 99% hmoty, vratane najtazsich castic, su v strede, v Slnku, zvysok je pozostatok disku, z ktoreho sa Slnko sformovalo, vsetok uhlik, zelezo, cele terestricke planety su len smietkou a mizivym zlomkom povodneho mracna. Ved pri vybuchu priemernej supernovy (ktora pravdepodobne sposobila i gravitacnu kontrakciu nasho mracna) sa uvolnuju do priestoru prvky ako uhlik, zelezo, kremik a pod v hmotnostiach radu desiatok tisic hmotnosti Zeme.
- kruhova draha - napr. antropicky princip. V sustavach, kde nie su kruhove a stabilne drahy planet, je mensia pravdepodobnost vzniku komplexneho a inteligentneho zivota, ktory by sa pytal, preco jeho planety nemaju vyssiu excentricitu..
- jovialne planety existuju, pretoze ich jadro vzniklo este pocas formovania hviezdy a nabalilo plyn skor nez svetlo mladej hviezdy disk vycistilo
.....
/example]


Btw, ten tvoj prispevok dost pripomina prispevky od Aguda, nedohodli ste sa nejako?

[Palo M.]

Btw, ten tvoj prispevok dost pripomina prispevky od Aguda, nedohodli ste sa nejako?

Tak toto bolo drsne, teda v pripade ak Kiwi != agud

Aby som sa vratil k povodnej teme: Duro, priklanam sa k tvojej definicii hranice Slnecnej sustavy. Ak sa hovori o "hranici", tak si predstavim nieco ako hranice statov, teda vacsinou lezia jeden stat vedla druheho a prechodom hranice sa zrazu ocitnes v inom state... teda prechodom hranice nasej Slnecnej sustavy by si sa mal ocitnut v inej slnecnej sustave. A ak je hviezdny system nahodou na okraji galaxie a za nim je "dlho-dlho nic", to sa da prirovnat k pobreziu mora...
Ale hranice su tak ci tak len "nejake ciary na mape, co si namalovali ludia", teda nieco administrativne urcene. A ludia sa obcas nevedia dohodnut, tak su niektore hranice sporne. Ale tato hranica nam momentalne nijako zily netrha...

A este by som podotkol, ze Skoda 105 nebola nijako pokrokova. Ked uz, tak pokrokova skor bola Skoda 1000 MB, kedy Skodovka opustila koncept motora vpredu (dovtedy pouzivany v starej Skode Octavia) a vrhla sa na koncept motora vzadu (ktory bol viac "pokrokovy" nez pokrokovy).

Samozrejme je skvele, ze taka stara sonda stale funguje. Ale zase sa vtedy nerobili suciastky masovo so zameranim na cenovu optimalizaciu, vyrobny sektor este nebol natolko zdeformovany snahou managorov o osobny prospech, no a podla vsetkeho vtedy este na tom robili precizne vybrani odbornici (a par ludi dokazalo spravit vsetko). Mna ani velmi neprekvapuje, ze stare sondy funguju, ja som skor rozcarovany z toho, ze tie nove su aususove...

[Duro Kotulic Bunta]

Samozrejme je skvele, ze taka stara sonda stale funguje. Ale zase sa vtedy nerobili suciastky masovo so zameranim na cenovu optimalizaciu, vyrobny sektor este nebol natolko zdeformovany snahou managorov o osobny prospech, no a podla vsetkeho vtedy este na tom robili precizne vybrani odbornici (a par ludi dokazalo spravit vsetko). Mna ani velmi neprekvapuje, ze stare sondy funguju, ja som skor rozcarovany z toho, ze tie nove su aususove...

No ani nove sondy na tom zas nie su velmi zle - takmer vsetky su skladane na objednavku a maloco je tam pouzite komercne. Prezit roky v kozmickom ziareni by totiz nedokazalo skoro nic z techniky co sa pouziva na Zemi (alebo v jej blizkosti, napr. na ISS, chranenej van Allenovymi pasmi).
Ved si zober napr. taky Spirit ci Opportunity. New horizons bude na tom (dufajme) podobne - musi vydrzat desat rokov, no a ci uz desat alebo tridsat - to uz je "len" bulharska konstanta, koncepcia a design musi byt brutal odolny voci radiacii a tepltnym vykyvom.

Hoci samozrejme nie vzdy vydrzia az tak dlho, skoda napr. gyroskopov na Keplerovi. :-/

[shafa]

Jeden z problemu je treba velikost tranzistoru v cipech. Vsecko uz je tak male, ze staci trochu ostrejsi "svetlo" a je to v hajzlu.
Leda si nechat postavit tovarnu a linky jak pred 30 lety, se stejnym vyrobnim procesem. To by jeste mohlo neco vydrzet

[Kiwi]

Voyager poslal vela dat o prstencoch, mesiacoch, atmosfere, polarnych ziarach atd.
Mal posielat data o zlozeni plazmy a magnetickych poliach v mieste preletu.
Tak preco tam potom nedali RTG postaveny na inom izotope, alebo postaveny
na tom izotope, aky dali, ale 2x tazsi ? 2x tazsi urcite nie je 2x objemnejsi, takze
by sa tam zmestil. Nepredpokladali ze sonda bude fungovat az doteraz ?

A co sa tyka kritiky ohladom otazok, si myslim, ze ci sa pyta 3 rocne decko, alebo 90 rocny dedko,
niekto kto ma IQ 60 ci 160, alebo ma prestudovane GB dat, alebo len kB, tak urcite ma pravo
pytat sa, kedykolvek, cokolvek na akomkolvek fore, mediu, etc.

Ked Feynman povie, ze fyzikalne konstanty nie su konstantne, tak je to OK,
ale ked sa niekto spyta, ze ako posobi gravitacna sila, tak je to ine ?
Posobi cez gravitony ? Aky maju spin ? Aku pokojovu hmotnost ? Su "podobne" gluonom ?
Alebo "bozonom" ? Sposobuju gravitony len pritazlivu ci aj odpudivu silu ? Posobia napr.
aj medzi dvoma najlahsimi neutrinami, ktore letia k Zemi zu supernovy a su vzdialene
na Plankovu dlzku ?

[Duro Kotulic Bunta]

Ano, nikto neratal s tym, ze Voyager bude pracovat tak dlho, a ze za dostane do vzdialenosti vyse 100 AU od Slnka. RTG bol stavany s niekolkonasobnou rezervou - koniec koncov stale je v dobrej kondicii a poskytuje este stale slusne mnozstvo energie, a bude este dalsich 10 rokov.
Konkretne detektor plazmy je vsak jeden z dvoch pristrojov, ktore sa za tych 36 rokov pokazili, preto data o plazme su len nepriame.

Co sa tyka kritiky otazok - pytat sa moze kazdy vsetko, a dostane odpoved zodpovedajucu jeho pristupu. 3 rocne dieta dostane milu jednoduchu odpoved, 90 rocny dedko dostane trpezlivu odpoved, IQ60 ak ho to uprimne zaujima dostane polopatisticku odpoved, a samozrejme jedinec komunikujuci namyslene a arogantne nedostane odpoved takmer ziadnu. Gravitacia je dobra a vhodna tema na diskusiu, ale s niekym kto diskutovat aj chce, a nielen kladie otazky bez snahy o konstruktivnu diskusiu.
Nema zmysel sa dalej opakovat, napisal som vsetko do danych prispevkov.