Ako to ide?

Diskusia nezaraditeľná ani do jednej z kategórií

Moderátor: Moderátori

Používateľov profilový obrázok
Palo M.
Príspevky: 1200
Dátum registrácie: Po Feb 12, 2007 2:53 am
Bydlisko: Shanghai, China

Re: Ako to ide?

Príspevok od používateľa Palo M. »

Ďuro, na dávne revolúcie naozaj nie som expert, ale bolo ich podstatne viac než tie, čo si vymenoval, a väčšina z nich zmenu systému nepriniesla. Čo si pamätám z dejepisu (ktorý som mimochodom v škole neznášal, nie preto, že by som nemal rád históriu, ale kvôli forme), len v našich končinách ich bolo plno. Ale stále to bola de-facto absolutistická monarchia. Síce existovali akože parlamenty, ale faktickú moc mal "starý Procházka". Namiesto transformácie na moderný štát bolo "Mým národům", a celý ten kolos na hlinených nohách prestal po 1. svetovej vojne existovať. No a keď sa pozrieme na vznik 1. ČSR, čo bol na svoju dobu veľmi moderný štát, tak to začalo tým, že sa hneď na začiatku zrušili šľachtické tituly, ich používanie znamenalo porušenie zákona. A bolo, grófovia a baróni už boli len obyčajní občania. Bez revolúcie. Áno, 1. svetová vojna vytvorila podmienky. Potom stačilo len využiť príležitosť, ako sa hovorí "chytiť sa historickej šance".
Takisto sa v histórii dajú nájsť prípady, kedy historické šance boli premrhané. Napríklad Tibet, ktorý mal faktickú nezávislosť po roku 1912, ale sa politicky izoloval, a nerozvíjal medzinárodné vzťahy. Čínska republika naopak, bola veľmi aktívna na medzinárodnom poli. Vo výsledku, keď v roku 1950 čínska (už komunistická) armáda vtrhla do Tibetu, tak sa za nich nemal kto postaviť...

Ono často to, čo ľudia označujú ako príčinnú súvislosť, je len korelácia. V minulosti prebehlo veľa revolúcií, doba bola skrátka taká, omnoho násilnejšia. Niektoré z nich naozaj dosiahli pôvodný cieľ (napríklad tá americká Vojna o nezávislosť). Ale častokrát to bolo len také intermezzo, a veci sa potom vyvinuli úplne ináč.
Takže nejaké reči o tom, že "spravíme teraz revolúciu, a potom už bude dobre" ma akosi vôbec neberú.


Gabber: To sa cez to naozaj dá niečo aj vidieť? Mne to pripadá ako všelijaké tie zbytočné gadgety čo sa dajú kúpiť počas letu. Ehm, dali, teraz sa akosi moc nelieta...
Obrázok
---
Obrázok
"Ostatně, kdybych si měl vybrat pořadí Mac OS X, Windows, Linux, tak to bude: Linux, Mac OS X, sebevražda, Windows." (úryvok z internetovej diskusie)
gabberattack
Príspevky: 1315
Dátum registrácie: Ut Feb 06, 2007 1:35 am
Bydlisko: Mooresville, NC
Kontaktovať používateľa:

Re: Ako to ide?

Príspevok od používateľa gabberattack »

-gabberattack-
Keep The Panic!

...a Windows Vista
padá na Mesiaci
6x pomalšie!
Používateľov profilový obrázok
Duro Kotulic Bunta
Príspevky: 1906
Dátum registrácie: St Feb 07, 2007 3:00 pm
Bydlisko: Stupava
Kontaktovať používateľa:

Re: Ako to ide?

Príspevok od používateľa Duro Kotulic Bunta »

Palo, urcite ti neberiem tvoj skepticizmus voci potencialu revolucii, ako som spominal, cela spolocensko-politicka diskusia je zavisla a ovplyvnovana takym velkym mnozstvom tazko predvidatelnych faktorov, ze predpovedat a extrapolovat z minulosti do buducnosti je iba malo odlisne od vestenia z krystalovej gule. Takze nemam ambiciu ta presvedcit o mojom nazore, pretoze objektivne uznavam, ze mozes mat pravdu. Ale toto plati reciprocne. :) takze strucne moj subjektivny pohlad:
Rakusko-Uhorsko som do toho zoznamu nezahrnul, pretoze uz neexistuje a ani nebolo velmocou (skor iba z nasho pohladu bolo samozrejme dolezite, ale z pohladu Europy to bol iba privesok Nemecka). Spominas, ze konstitucna monarchia aj tak bola stale hlavne o panovnikovi - to pre niektore konstitucne monarchie plati aj dnes (Brunej atd), ale napriek tomu vladca ani tam nie je neobmedzenym panovnikom a nemoze si robit uplne co sa mu zachce (ako to napr. moze v absolutistickej Saudskej arabii), a to je podla mna vacsi prerod ako medzi takouto exekutivnou a ceremonialnou konstitucnou monarchiou (toto delenie som si nevymyslel ja, to je oficialne delenie konstitucnych monarchii), pretoze zmena absolutistickej na exekutivnu monarchiu je v prvom rade o tom, ze vladca pride o absolutnu moc, a je druhorade, o kolko tej moci pride. Priznam sa, neviem teraz z hlavy povedat, ake nepokoje sprevadzali zmeny exekutivnych na ceremonialne monarchie, to by som si musel spravit resers. Ale myslim, ze by mohli byt pokojnejsie, kedze ide o ovela mensiu zmenu nez z absolutistickej monarchie.
Co sa tyka toho, ze pri Rakusko-Uhorsku/CSR doslo k zruseniu slachtickych titulov pokojnou cestou, s tym nemozem suhlasit, pretoze koniec WWI je 11.11.1918. (a ak si dobre pamatam informacie, tak zvony sa rozozvucali o jedenastej hodine a jedenastej minute)), pricom CSR bola vyhlasena 28.10.1918, cize este pocas vojny. No bez ohladu na ceremonie ukoncenia vojny, realne nebyt svetovej vojny, tak Rakusko-uhorsko bude existovat este nejaky (vzhladom na zastaranost a skostnatelost asi uz len kratky) cas, kym nebude obcianska vojna, v ktorej sa odtrhnu jednotlive narody. Dobrovolne by k zruseniu cisarstva urcite nedoslo, a WWI nie ze pripravila podu, ona jednoducho priamo a efektivne cisarstvo rozvratila, zdecimovala jeho autoritu a hospodarsku, politicku aj vojensku moc, a teda ho znicila. Zakony v CSR boli priamym dosledkom vojny, bez nej (alebo bez revolucie ci obcianskej vojny) by to neslo.
K Tibetu sa neviem vyjadrit, jeho dejiny som veru priznam sa necital, ale z toho, co si napisal, mi pripada, ze to spada do kategorie, ked revolucia v susednej krajine (Cina) zvalcovala onedlho aj maleho (poctom obyvatelov a ekonomickou silou) suseda.
Urcite mas pravdu v tom, ze vela revolucii zlyhalo ci sli svojou deformovanou cestou. Ved to je aj pripad VOSR - tiez dobra myslienka zdegenerovala do niecoho vyrazne ineho. To si ale myslim nie je dovod mysliet si, ze velke zmeny nastanu bez revolucie (ci vojny). Aj vojny predsa dopadnu castokrat inak nez bol umysel (pre porazeneho dokonca vzdy :) ), no nie je to dovod mysliet si, ze vojna nic nezmeni a nedosiahne ciel. Ciel nemusi dosiahnut, ale zmenu dosiahne vzdy. Rovnako tak aj revolucia.
Navyse, to iste sa ale predsa deje aj teraz s demokraciou - do popredia sa dostavaju populisti, darmozraci a tlchubovia, a to dokonca bez revolucii. A ciel demokracie sa akosi zacina vzdalovat a stracat v podivnom virvare suboja o moc a majetok. Takze tak ako sa neda spolahnut na revoluciu, ze prinesie zelane ovocie, tak sa neda spolahnut ani na demokraticky progress.
Takze nam ostava uz iba odletiet na inu planetu a zalozit tam koloniu. Teda aspon do casu, kym v nej nebude zit privela ludi, ze sa medzi nimi najdu ti mocichtivi a nezdegeneruje na nejaku formu -kracie riadenej nejakym -izmom. ;).

Gabber - ten prsten sa mi paci, ale z estetickeho hladiska. Mam rad priesvitne spojite tvary, ci uz je to kremen, sklo (oboje je dioxid kremika), alebo ine priesvitne materialy. Ale z funkcneho hladiska to musi byt nedobre, pretoze hlavnou ulohou dalekohladu na hviezdy je zbierat viac fotonov nez dokaze ludske oko (presnejsie sosovka/zrenica oka). U dospeleho cloveka ma zrenica v noci priemer cca 5 mm, ak nebol slnecny den, tak cca 7 mm. Sosovka toho prstena ma odhadom iba o malicko viac, cize bude vidiet iba o malicko slabsie hviezdy nez volne oko. Druhym faktorom je zvacsenie, ktore zavisi od pomeru ohniskovych vzdialenosti objektivu a okularu, to sa teda z obrazku neda odhadnut, ale zo zakonov optiky pri takom malom priemere objektivu nemoze byt vacsie nez radovo v jednotkach (v opacnom pripade by obraz bol bud strasne tmavy kvoli zlej svetelnosti alebo deformovany kvoli prirodzenym optickym vadam jednoduchych sosoviek - napr. uplne skreslene 'duhove' farby mimo stredu sosovky, tzv.chromaticka aberacia).
Cize urcite originalny napad, aj esteticky pekny, ale z praktickeho hladiska len s malou pridanou hodnotou. Na hviezdy takmer vobec a aspon trosku na jasny Mesiac (ale farebne nerealisticky).
It is by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J.H. Poincaré, mathematician]
A man who knows how to be alone is never lonely. [Osho]
Používateľov profilový obrázok
mbs
Príspevky: 155
Dátum registrácie: Po Jún 23, 2008 11:15 am
Bydlisko: Dolný Ohaj

Re: Ako to ide?

Príspevok od používateľa mbs »

gabberattack napísal:podla zakona ak neprichadza prud cez rozvodne elektricke kable, nesmie sa vyuzivat prud zo solarnych panelov, co je teda totalna blbost, ale tak to tu proste je, maju tam nejaky spinac, ktory solarnu energiu odpoji pocas Blackoutu
Gabber, si si isty takymto znenim zakona? Lebo to znie ako "nesmies vyuzivat slnko ak nie je elektrina" - takze ani opalovat sa nesmies?

U nas je ze "pocas vypadku siete nesmie FVE dodavat energiu do siete".
A je to lahko obhajitelne. Napr.: Pri burke strhne kable. Distributor odpoji vetvu od zdroja, pri oprave udrzbarov zabije elektrina - lebo uz zasa svieti slnko a 1000 domov dodava elektrinu do "vypnutej" siete.
Cize FVE moze fungovat, len nesmie dodavat energiu do siete.

Par panelov na streche, akumulator, menice, istice, ... a mozes fungovat aj pri vypadku (myslim ze ochrannych prvkov je v tom viac nez kablov) - pri vypadku v sieti sa FVE prepne do off-grid modu (galvanicky odpojena od siete - asi cez rele) a dom si funguje dalej (kym panely ci akumulator dodaju).
Podla STN je tam nieco ako "pri poklese napatia o 10% sa musi do 100ms odpojit, pripojit sa moze najskor po 3 minutach od obnovenia napatia v sieti".
Ale su este ine predpisy, kedy FVE nesmie fungovat (napr. malo by to mat poziarny vypinac - ked hasic vypne hlavny istic, nech moze vypnut aj tych 1000V zo strechy).

Z napisaneho vidno, ze sa myslienkou FVE na mojej streche vazne zaoberam... UPS pri pocitaci mi dlho nevydrzi a slnko tu svieti dost.
Este neviem ci sa chcem trapit aj s distributorom (prebytky dodavat do siete), alebo to riesit vyslovene pre vlastnu spotrebu (+ accu).
A mozno casom aj elekticke auticko bude, bude menej prebytkov. :-)
Prinajhorsom to moze fungovat ako off-grid system a ked nema dost energie, pripoji sa na siet.
Ale urcite sa nechcem natahovat so statom o dotaciu 1500€ (potom prebytky nepredavas - ved su dotovane statom, tak zadarmo), za to mi to rozculovanie sa pri papierovani nestoji.
Používateľov profilový obrázok
Duro Kotulic Bunta
Príspevky: 1906
Dátum registrácie: St Feb 07, 2007 3:00 pm
Bydlisko: Stupava
Kontaktovať používateľa:

Re: Ako to ide?

Príspevok od používateľa Duro Kotulic Bunta »

Pekna myslienka, som priaznivcom energie z najvacsieho jadroveho reaktora v okoli Zeme :-)
Ale ako ti to vychadza s navratnostou investicie? Nesledujem to prilis podrobne, ale v nasich zemepisnych sirkach a s nasim pocasim 2.5 kWp panely (standardna sada od ZSE) vyrobia cca 2.5 MWh energie za rok. Z toho samozrejme vacsinu v case (okolo obeda), ked domacnost nespotrebuje vsetku energiu (a ak aj clovek ma e-auto, tak je s nim asi niekde v praci, pripadne pri dlhsej praci na home office to auto az tak nabijat nebude potrebne). Takze pri cene 0.12 Eur / kWh (vyroba+distribucia) elektraren vyrobi elektrinu za cca 1000x0.12=120 Eur rocne. Zvysnych 1.5 MWh vyrobenych vtedy, ked nebudu spotrebovane, musi ist bud do baterii, alebo do siete (za to sa neplati ani distribucii). ZSE aj Magna Energia ponukaju pozicovnu/virtualnu bateriu. Su za to nejake poplatky (10-20 Eur rocne), a pri dodavke tejto tebou vyrobenej energie zaplatis za distribuciu (~5 centov / kWh). Cize na tych 1500 kWh usetris tym, ze si ich vyrobil, cca 0.07x1500=105 Eur.
Suma sumarum, bez baterii usetris vyrobou energie cca 225 Eur rocne. Sada 2.5 kWp elektrarnicky stoji bez dotacie cca 5000 Eur -> navratnost za cca 5000/225=22 rokov. Zivotnost panelov je 30+ rokov.
S bateriami je to horsie - riesenie s 2.5 kWh bateriou je cca o 4000 Eur drahsie nez ta ista elektraren bez baterii (aspon co som pozeral Magna Energia). Najkvalitnejsie LiFePO baterie maju zivotnost 6000 cyklov. Cize 6000x2.5 kWh=15 MWh. Cena: 4000/15=267 Eur/MWh. To je ovela viac nez keby si tu energiu kupil od dodavatela (120 Eur / MWh). Je to uzitocne, ak si niekde na chate v horach mimo elektrickej siete, ale ak mas el. pripojku pred domom, tak vyrabat vlastnu energiu za vyse dvojnasobnu cenu nez si ju mozem kupit od dodavatela je znacne diskutabilne...

Suma sumarum, fotovoltika bez baterii (a s virtualnou bateriou od dodavatela) zacne byt rentabilna po cca 22 rokoch (resp. menej, kedze cena elektriny rastie a bude rast, aj vdaka inflacii). Ak by si minul vsetku vyrobenu energiu okamzite (co je nepravdepodobne), tak sa naklady vratia za cca 5000 Eur / (2500 kWh x 0.12 Eur/kWh) = 16,6 roka (resp. o nieco menej, lebo inflacia a zdrazovanie). Ale s bateriami sa to vobec neoplati.

Toto su take moje povrchne high level vypocty, nezaoberam sa tym prilis, takze ma pokojne oprav(te), ak nieco nie je spravne.
V kazdom pripade je to velmi zaujimava tematika.
A este zaujimavejsia bude, ak do toho clovek zakomponuje veternu turbinu - ta totiz vyraba aj v zime, ked vykon fotovoltiky je iba patinovy oproti letu... :)

EDIT: Zaujimave by bolo vyuzit nie baterie, ale jednoduche a pritom elegantne gravitacne uskladnenie energie - mal by si hlboku sachtu s tazkym zavazim, ktore by si elektromotorom dvihal ked bude prebytok, a ktore by klesalo a cez prevodniky roztacalo generator ked bude energie nedostatok. 1 Joule je energia potrebna na vyzdvihnutie telesa o hmotnosti 1 kg o 1 dm. Cize ak by sme napr. zavazie o hmotnosti 100 ton (to je asi najviac co by bolo technicky niekde na zahrade uskutocnitelne) zdvihli o 10 metrov (to je akceptovatelna hlbka studne), tak by sme v jeho gravitacnej energii mali ulozenych 100 000 kg x 100 dm = 10 MJ = 2.7 kWh. To je pri zaratani strat pri konverzii cca tolko, co ta sada baterii 2.4 kWh za 4000 Eur, ktora ma zivotnost 6000 cyklov a potomje treba komplet celu bateriu vymenit. Takato gravitacna studna by urcite mala zivotnost dlhsiu nez 6000 cyklov, resp. mozno by bolo potrebne po case menit dynamo/generator/ozubene prevody, ale vacsina equipmentu (a teda investicie - zavazie, studna, lana) by vydrzalo desatrocia a desattisice cyklov...
Ale nikde som taketo riesenie nevidel, takze tam asi bude skryty nejaky inziniersko/technicko/materialovy problem. Zeby rozmery zavazia? Ak by sme chceli 100 tonove zavazie z kamena (hustota cca 3.5 tony / m3) , musel by to byt valec 2 metre vysoky s polomerom 2.1 metra - to je pomerne opacha. Ak by bolo zavazie napr. zo zeleza (hustota necelych 8 ton/m3), tak by dva metre vysoke valcovite zavazie malo pri pozadovanej hmotnosti 100 ton polomer iba 1,4 metra. To uz je akceptovatelna hodnota pre dlhodoby zasobnik energie. Cena zeleza na komercnom trhu je vsak cca 150 Eur/tonu, takze len samotne zavazie by stalo 15 000 Eur, co je o dost viac nez baterie. Ale fungovalo by stovky rokov, narozdiel od baterii... Cena kamena (napr. drteny vapenec z kamenolomu) je ale iba cca 5 Eur / tona, cize zavazie by stalo cca 500 Eur plus nejaky zelezny obal, v ktorom by bol nalamany vapenec. Plus samozrejme generator a prevody, stale vsak asi menej nez LiFePO bateria. A pritom s mnohonasobnou zivotnostou. Ludom s velkym pozemkom by velke zavazie nemalo prekazat... Ale zjavne nikto nic take nema... Niekto by to mohol skusit :)
[/EDIT]

EDIT2: ha, pozrite, co som nasiel ! Perfektne ! https://gravitricity.com/
[/EDIT2]
It is by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J.H. Poincaré, mathematician]
A man who knows how to be alone is never lonely. [Osho]
Používateľov profilový obrázok
mbs
Príspevky: 155
Dátum registrácie: Po Jún 23, 2008 11:15 am
Bydlisko: Dolný Ohaj

Re: Ako to ide?

Príspevok od používateľa mbs »

Duri, strucne: v podstate s Tebou suhlasim.
Ale aj tak ma to uz par rokov mata. A mozno o chvilu dozreje cas na realizaciu. Netvrdim ze "zajtra", mozno o rok ci dva - to mozno uz aj baterie budu lepsie a lacnejsie. Ved si zober cenu/vykon panelov v projekte Apollo, pred 20 rokmi a dnes.
FYI, napr. 10kWh Li-ion baterie LG Chem RESU 10 (48V, nominal 9.8 kWh, usable 8.8 kWh) za cenu okolo 4800€, LG Chem RESU 10H (400V, nominal 9.8 kWh, usable 9.3 kWh) za cenu okolo 5500€.
A spotrebu 10kWh denne momentalne nemam (ale vela nechyba), takze to by bohate stacilo na pokrytie celej spotreby. Samozrejme nie teraz ked ma byt tyzden zamracene.

Navratnost ma netrapi. Planeta ma trapi viac. A okrem toho, ja som stale doma, takze cez den by to mohlo byt hlavne kurenie/klimatizacia/tepla voda. A kolace ci maso tiez nemusim piect o polnoci. V tomto kontexte by som mohol byt schopny spotrebovat dost velku cast produkcie (cely den kurim (alebo 2-3 tyzdne v roku chladim)). Zamyslam sa nad vykonom >3 kWp, mozno rovno 5 kWp (so SolarEdge SE5K). A na zimu panely sklonit o par stupnov, nech maju lepsi zisk. :-) (Mam rovnu strechu, takze je to len o stojane.)

Nerozumiem kde si vzal cenu 5 centov za distribuciu pri virtualnej baterii. Ja mam na fakture od ZSE cenu za distribuciu vyssiu nez za elektrinu, takze je pekne ze ZSE zaplatim 2€ mesacne za "uschovnu", ked distributor chce viac.
Jaj, uz vidim: "pri dodávke elektriny z virtuálnej batérie platíte len variabilné náklady prevádzkovateľa distribučnej sústavy a ušetríte tak náklady za dodávku elektriny", takze ozaj malo (minuly rok bola variabilna sadzba 0,01156900€/1kWh + DPH).
Takze pri virtualnej baterii mas navratnost mozno 10 rokov. :roll: Ale aj tak chcem fyzicku - "pre istotu". Ja by som najradsej plne funkcny off-grid - pocit nezavislosti je pre mna dost dolezity.

Veternu turbinu nie. Hluk, vibracie, stroboskop, ... To si nemozes len tak postavit do zahrady.
Newtona tiez nie. Uz v 2m mam podzemnu vodu. Mam vrtanu 8m studnu - cerpadlo berie az tretiu vodnu vrstvu (uz druha vrstva v 5m hlbke by mozno vydatnostou stacila).

A osprostievam cim dalej tym viac, uz ani neviem "vymysliet" co sa deje v tom paneli ked nan svieti slnko ale neodoberas elektrinu (len sa zohrieva?).
Rad by som o tom vediet viac. Je mi napriklad jasne ze to ma malu ucinnost. Tepelne cerpadlo ci solarny kolektor su na tom lepsie, ale ja nechcem rury a nemrznucu kvapalinu a neviem co, ja mam radsej univerzalne pouzitelnu elektrinu.
BTW, ponukaju na predaj aj cele sety - nieco ako "Mlady chemik" vo verzii "Mlady stavitel FVE" - vsetko k tomu dostanes, namontuj si sam. Neviem ci je to rozumne, predsalen 1000V DC, 400V AC, ... Asi by to chcelo elektrikara. :?

EDIT: a este by mohli prestat vsade "vykrikovat" ze slnko je obnovitelny zdroj energie. Chcem vidiet ten projekt na jeho obnovu az vyhori...
Používateľov profilový obrázok
Duro Kotulic Bunta
Príspevky: 1906
Dátum registrácie: St Feb 07, 2007 3:00 pm
Bydlisko: Stupava
Kontaktovať používateľa:

Re: Ako to ide?

Príspevok od používateľa Duro Kotulic Bunta »

Ak ta neuzajima navratnost, tak potom je to urcite aktualnejsie. :)
Ak ta vsak zaujima ekologicka stranka, tak baterie IMHO veru velmi ekologicke nie su. Aj ked litiove maju cca 90% recyklovatelnost, myslim, ze prostrediu dost vyrazne skodia, a je otazne (nerobil som si zatial prieskum ci vypocet), ci ich vyroba, recyklacia a likvidacia 10% odpadu je ekologickejsia nez vyroba samotnej el. energie.
Predovsetkym u nas na Slovensku sme s vyrobou elektriny totiz vynimocne ekologicki - vdaka Bohuniciam a Mochovciam produkuje SK pri vyrobe energie omnoho menej sklenikovych plynov (likvidacia jadr. odpadu je sice kvalitativne narocna, ale kvantitativne velmi efektivna a de facto vyriesena a nezatazuje zivotne prostredie natolko ako baterie ci fosilne palivo - koniec koncov, priroda je na mierne zvysenu radioaktivitu zvyknuta, vid radon, prirodzenu radioaktivitu v oblastiach pramenov vody atd). Kedze na SK je vyrazne nad polovicu energie produkovanej z jadra, tak je naozaj otazne, ci vyroba chemickych baterii je pre nasich obyvatelov ekologickejsia nez vyroba samotnej energie. V USA alebo Japonsku, kde funguju z velkej vacsiny zastarane neekologicky na fosilne paliva, tam je to ine, tam moze byt aj chemicka bateria ekologickejsia nez ich ropne, plynove a uholne elektrarne. (btw, nepozeral som presne cisla, ale pamatam si cca 75% podiel fosilnych elektrarni, v JP sa to zhorsilo najma po Fukushime, ked nahradili vypadky z jadra fosilnymi palivami, co zvysilo zamorenie ovzdusia exhalatmi a sposobilo podla odhadov cca 20 tisic nadmernych umrti na plucne choroby).

Cennik za distribuciu elektriny som zobral od jedneho z SK dodavatelov energie, ktory na rozdiel od ZSE ma pekne transparentne rozpisane polozky za vyrobu a za distribuciu:
https://www.magna-energia.sk/sites/defa ... 042021.pdf

Ak mas rovnu strechu, tak faktor, ktory urcite treba brat do uvahy najma v zime, je tien. Pocas zimnej rovnodennosti na prave poludnie predmety vrhaju viac nez trojnasobne dlhy tien nez su vysoke, zvysok dna este dlhsi. Cize ak sklopis panely do 45% uhlu voci horizontalnej streche, a budes mat viac nez jeden rad panelov, tak sa ti budu navzajom tienit a aj tak uz slaby zimny vykon pojde prudko dole. A to aj v pripade, ze budes mat moderne panely a zapojenie tak, aby pokles vykonu jedneho (zatieneneho) panelu v serii neznizil automaticky vykon aj ostatnych panelov.
Standardne vyrabany dvojmetrovy panel v 45% uhle ti vrha na slnovratove zimne poludnie tien dlhy viac nez tri metre - kedze to je na poludnie, rozostup panelov musi byt este vacsi, ak ich chces pouzivat aj v zime doobeda a poobede. 3 kWp+ znamena aspon desat panelov, a to je v zime uz dost narocne na plochu. :-)

Co sa este tyka zimneho obdobia - veterne turbinky nemusia byt len hlucne vrtule, ale existuju aj ine dizajny, ktore su sice o nieco menej efektivne, ale na oplatku su tichsie, odolnejsie voci turbulenciam a zmene smeru vetra, a negeneruju ani stroboskopicky efekt, kedze su viac menej valcovite. Idealne na strechy domov do zastavanych oblasti. A funguju este lepsie v zime nez v lete, kedze v zime zvycajne viac fuka. :-)
Napr. Savonius dizajn.
https://en.wikipedia.org/wiki/Wind_turb ... medium.gif

Spat k fotovoltike - dalsi argument v prospech virtualnej a nie fyzickej baterie si uviedol sam - ak nezatazujes clanky (neodoberas vyrobenu energiu) pocas casu, ked na ne svieti slnko, tak sa zahrievaju, degraduju a znizuje sa ich zivotnost, cim sa opat znizuje ich ekologickost (kedze aj na vyrobu clankov/kremika sa spotrebuvava energia, zdroje a teda produkuje CO2).
https://www.researchgate.net/publicatio ... ert_region
Pocas leta sa ti 10 kWh bateria nabije uz v priebehu dopoludnia - a cele popoludnie ti budu clanky degradovat (ak je slnecny den samozrejme). Ak by si v takom dni pustal prebytok vyrobenej energie vzdy do elektrickej siete/virtualnej baterie (cez obojstranny elektromer), nikdy sa ani v lete nestane, ze clanky pojdu 'naprazdno'.

Pocit nezavislosti od dodavatela a vyrobcu energie poskytovany fyzickymi bateriami teda chapem, ale je otazne (a bolo by zaujimave kvantitativne vypocitat), ci ekologicky prinos vlastnej vyroby energie zo Slnka je vacsi, nez ekologicka zataz pri tazbe litia a vyrobe a likvidacii baterii. Najma s ohladom na to, ze aj pri kremikovych clankoch samotnych to nie je tak davno, co ekologicka (energeticka) zataz tazby kremika a vyroby fotoclankov vzhladom na ich zivotnost je konecne mensia, nez ich ekologicky (energeticky) benefit. Pouzitie baterii vo fotovoltaike znova vracia celu situaciu dvadsat rokov dozadu. Pouzitie baterii mi teda (aspon zatial) pripada byt v rozpore s ekologickym spravanim a podla toho, co mam zatial nastudovane (ale samozrejme nehovorim, ze sa nemozem mylit, ci ze som nieco prehliadol, alebo zaspal dobu - rad sa necham opravit), je na Slovensku (a este viac vo Francuzsku) ekologickejsie mat virtualnu bateriu, nie fyzicku. Niektori dodavatelia dokonca poskytuju celorocnu virtualnu bateriu - cize ak v lete vyrobis viac energie nez minies, tak prebytok mozes cerpat aj pocas zimy.
It is by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J.H. Poincaré, mathematician]
A man who knows how to be alone is never lonely. [Osho]
Používateľov profilový obrázok
mbs
Príspevky: 155
Dátum registrácie: Po Jún 23, 2008 11:15 am
Bydlisko: Dolný Ohaj

Re: Ako to ide?

Príspevok od používateľa mbs »

S tou fyzickou bateriou mas asi pravdu. Ziskam iba pocit (za vela penazi).

ZSE ma IMHO transparentny cennik - staci najst ten spravny: https://www.zse.sk/documents/14072772/C ... 012021.pdf - aspon ja tam vidim pekne rozpisanych 10 poloziek pri DD2. Cize variabilna zlozka za distribuciu v tarife DD2 je aktualne 0.014971€/kWh s DPH.

Hmmm, na tienenie panelov navzajom som veru nepomyslel. Lebo na streche mam jediny tien - 2 kominy (na severnejsej strane), ale 10x14 metrov ma nejaku pouzitelnu plochu. :) 10m (sirka domu) je juhovychodna orientacia (len tam musim niekedy vyliezt a zmerat presnejsie, ved murik na kraji a tak).
A ano, chcel by som optimizer na kazdy panel - ZSE ponuka iba take (SolarEdge). A rozmyslam 10-16 panelov.

Turbiny som nestudoval. A fuka tu veru dost, aj teraz - rovina na dolniakoch. Mozno skusim nastudovat nieco aj o tom.

ZSE poskytuje celorocnu virtualnu bateriu: https://www.zse.sk/fotovoltika-virtualna-bateria - stade skopirujem jednu cast:
"Zúčtovacie obdobie za službu Virtuálna batéria bude od 1. 4. 2021 zhodné so zúčtovacím obdobím Združenej dodávky za elektrinu.".
Ak to spravne chapem, tak v lete vyrobenu elektrinu spotrebujem v zime len za tych 0.015€ /1kWh - to by mohlo vyrazne ovplyvnit navratnost.

https://www.zse.sk/zse-fotovolt-standard-3-kwp
Cize za 5000€ mozem mat 10 panelov, 3 kWp, k tomu 2€ mesacne za virtualnu bateriu. Rovno od nich (asi nie najlacnejsie, ale vsetko vybavia oni).
Akurat nechapem preco chcu 500€ za monitoring. :shock: Jaj, to je monitoring spotreby, nie vyroby. #-o
A este si asi doplatim za 3-fazovy striedac, potom nemusim riesit co mam na tej jednej faze pripojene a ako to pomenit aby "zruti" brali slnecnu energiu (hlavne kurenie/chladenie/pecenie). Alebo teda rovno 16 panelov, 5kWp s 3-fazovym striedacom za 7700€. :roll:
Používateľov profilový obrázok
Duro Kotulic Bunta
Príspevky: 1906
Dátum registrácie: St Feb 07, 2007 3:00 pm
Bydlisko: Stupava
Kontaktovať používateľa:

Re: Ako to ide?

Príspevok od používateľa Duro Kotulic Bunta »

Fiha, to mas heliport, ci strechu? :-)))
Anyway, znie to celkom vhodne - mozno by som na tvojom mieste uvazoval nad tym, ze na polovici strechy by som orientoval clanky na juhovychod, a na zapadnejsej polovici na juhozapad - sice tym prides o kusok vykonu pocas poludnia, ale zas zvysis vykon doobeda a poobede, a celkovy denny zisk moze byt preto vyssi, ako keby si vsetko orientoval iba rovno na juh.
Mna tato tema velmi zaujima, len skoda, ze nemam zatial tolko casu na to. Ale snad si ho niekedy najdem. :)
Je tam totizto velmi vela zaujimavych technologii a faktorov - napr. najdrahsie monoclanky (ktore ponika aj ZSE) su efektivne, ak su dobre natocene na Slnko, ale pri horsom uhle (co je v nasich zemepisnych sirkach, a obzvlast cez zimu, bezna vec) su menej efektivne nez lacnejsie polyclanky (ktore su zas ale menej ekologicke pri vyrobe a recyklacii, pretoze vznika silicon tetrachlorid), a zaujimave su aj extra lacne amorfne clanky, ktore sice maju dvakrat mensiu efektivitu, ked na ne priamo svieti slnko, ale zas su ovela efektivnejsie pri difuznom ziareni (cize aj pod mrakom a v zime), takze suma sumarum u nas mozu byt celorocne na tom lepsie nez drahe a na energiu extremne narocne monokrystalicke clanky. Bolo by treba do toho zapojit nejaku kvalitnu firmu s odbornikmi, co sa v tom vyznaju, ZSE ma podla mna privelmi zjednodusene a nie som si celkom isty, ci aj najoptimalnejsie, riesenie. Pretoze ak clovek chce byt ekologicky, tak z toho, co som zatial (lmitovane) nastudoval, sa zdaju byt amorfne clanky najekologickejsie. Ale vyzadovalo by si to bud riadne studium, alebo dobreho odbornika...
It is by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J.H. Poincaré, mathematician]
A man who knows how to be alone is never lonely. [Osho]
Používateľov profilový obrázok
mbs
Príspevky: 155
Dátum registrácie: Po Jún 23, 2008 11:15 am
Bydlisko: Dolný Ohaj

Re: Ako to ide?

Príspevok od používateľa mbs »

Strechu, a zle zaizolovanu. Zeby som kupil drahsie amorfne CIS (nizsi vykon, vyssia cena, viac panelov) a surovo ich polozil ako tepelnu izolaciu rovno na strechu? Nejaky druh asi PVC (makke umele) je navrchu (izolacia proti vode) a 20kg panel neodfukne, ked sa nema do coho vietor zapriet.
Napr. SOLAR FRONTIER 165WP som videl za 185€ - ale je to Japonec s ucinnostou 13.4% (rozmer 1257 x 977 x 35 mm). Ale ak ma strecha ozaj 10x14 tak ju celu "nezaizolujem" - 100 panelov tam nedam! :mrgreen:

Myslis ze by to mohlo fungovat nalezato?!? :?:
Hmmm, asi mohlo! Pozri tuto: https://www.solar-frontier.eu/en/refere ... silkeborg/
Coordinates: 56.19° N, 9.50° E
Tilt angle, orientation: 0°, -135° NE

Ziaden extra lacny amorfny panel som nenasiel (na Slovensku), henten je drahsi ako monokrystalicke, ale sa mi paci. :)
A o tomto pise Ing. z Kosic na svojom EcoShopA:
"...pri úplne zamračenom a daždivom dni stále dodáva cca 20% svojho nominálneho výkonu, dokonca aj v prípade, že je panel úplne v tieni, je možné rátať s cca 10% nominálneho výkonu."

A este sa vratim k povodnej otazke co som polozil Gaberrovi, ci si je isty tym znenim zakona.
Lebo zasa som sa kdesi docital, ze aj u nas to tak technicky funguje - neoddeli dom od siete, ale odpoji panely. Vynimka: mas fyzicku bateriu - taky system sa vie odpojit, ved predsa nebude davat stavu z Tvojej baterie susedom (a zo zakona nesmie dodavat energiu do siete pri vypadku siete), a tympadom moze pouzivat aj Slnko, nielen baterie. :mrgreen:
Používateľov profilový obrázok
Duro Kotulic Bunta
Príspevky: 1906
Dátum registrácie: St Feb 07, 2007 3:00 pm
Bydlisko: Stupava
Kontaktovať používateľa:

Re: Ako to ide?

Príspevok od používateľa Duro Kotulic Bunta »

Zaujimavy paradox, ze panely vyrabane najlacnejsim sposobom (a aj najekologickejsim) nie su najlacnejsie - tomuto sa povenujem, ked bude cas...
Ak uvazujes nad nula stupnovym sklonom, prve, co mi napadne, je - sneh. V podunajskej nizine sice prilis nesnezi, no asi viac nez v primorskom Holandsku, a ak ano, vykon je nula.
No dalsim - a omnoho frekventovanejsim, resp. permanentnejsim - faktorom je prach. Pri nula stupnovom sklone sa ti panely casom zaprasia, a dazd ich neumyje. To znizi citelne vykon (za predpokladu, ze ich clovek nema v umysle pravidelne vybehnut na strechu umyvat :) ).
Ak si teda nechces pripravit upratovanie navyse, tak by som teda skor asi uvazoval nad minimalne patnast stupnovym sklonom (minimum pre gravitacne sklznutie snehu a dazdove umytie samospadom od prachu).
Ako tepelna izolacia fotovoltaika asi teda privela uzitku neprinesie, hoci chapem, ze dve muchy jednou ranou by sa hodili...
It is by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J.H. Poincaré, mathematician]
A man who knows how to be alone is never lonely. [Osho]
Používateľov profilový obrázok
mbs
Príspevky: 155
Dátum registrácie: Po Jún 23, 2008 11:15 am
Bydlisko: Dolný Ohaj

Re: Ako to ide?

Príspevok od používateľa mbs »

Uz som stihol zabudnut co to CIS znamena (kuk na WHAT IS CIS?: "CIS stands for the elements copper (C), indium (I) and selenium (S)").
Mozno to predrazuje japonsky patent. Ale robia to automaty bez ludi vo Vietname, IIRC.

Silkeborg, Denmark - nie primorske Holandsko, ale to je detail.

Strecha samozrejme ma nejaky sklon (konkretne smerom na severozapad) - aby voda odtekala... ale to je par stupnov a este k tomu "od juhu", nie "na juh". Sneh som minuly rok videl asi hodinu (raz som ho zmetal z panelov pre reflektory; ani na zimne gumy som auto neprezuval), ale ten prach... A ja som veru lenivy liezt na strechu a "upratovat". Zial, nejak mas vzdy pravdu. :mrgreen: A mozno casom budu samocistiace (pribaleny robot co to pozameta). :D

Asi sa na to zasa "na chvilu" vykaslem, aj tak teraz musim riesit insie financie - dcera chce byt po navrate z Malty (na byt s hypo ma, ale nejak ho nechce prazdny, ze "aspon" kuchynsku linku so spotrebicmi, spalnu, obyvacku a pracovnu).
Používateľov profilový obrázok
Kiwi
Príspevky: 2072
Dátum registrácie: Ut Feb 13, 2007 4:18 pm
Bydlisko: Sobrance
Kontaktovať používateľa:

Re: Ako to ide?

Príspevok od používateľa Kiwi »

Vidim ze tu hovorite o fotovoltike.
Mam elektraren / FVE / od r. 2014, najprv jeden potom 2 poly panely Kyocera 240 Wp - cSi - Poly - Al-BSF , 3 busbarry, este poctivy hruby kremik.

Dnes je situacia oproti r. 2013 - 2014 uplne inde.

Off-grid ci hybrid + off-grid kombinacia sa da urobit aj kupou komponentov priebezne po bazaroch.

Mam 3 FVE, FVE I na 12 V nominal, FVE II na 24 V a FVE III na 48 V.

Zacinal som s Trojan a Banner flooded Pb-Sb baterkami + nejake regle EpSolar + menic MeanWell 3000 VA.

Potom som za cenu 24 x 75 € + Arduino Mega + Rasp. PI 3+ urobil 9 kWh LiFePO4 baterku - Winston 100 Ah clanky.
Treba ich nabijat od 3.15 do 3.485 V per cell, netreba BMS - battery ballancing system, len monitoring Arduinom + RPI.
Teplota by mala byt okolo 18 *C rano a vdaka klime do 23 - 25 *C vecer, ked sa baterka blizi 88 - 90 % SOC.
Ak sa budu baterky pouzivat napr. od 30 do 60 % SOC, vydrzia aj 15000 - 20000 cyklov.
Katoda FePO4 je velmi stabilna, baterky nehoria, ako NMC ci NCA v Tesle. Nad 130 - 160 *C thermal runaway u Tesly.
To neuchladite ani neuhasite, ak je toho vela - 8000 - 20000 clankov.

Potom som k baterkam prikupil za 350 € Axpert 3000 VA - PF1 menic s PWM reglom - panely musia pasovat Voc
aj pri velmi nevhonych podmienkach / + 59 *C / v lete, lebo poly-c-Si ma nevhodny teplotny koef., inak PWM nenabije baterky.

Okrem toho pouzivam v 24 V FVE aj Victron Smart 150 V / 60 A MPPT, velmi rychly algoritmus ako aj spickova ucinost.
Tu uz je mozne ist napatim stringov az na 110 V v lete, co v zime da tesne pod 145 V v najvazsich mrazoch, lebo stupa Voc.

Problem je, ze ak mate dlhe stringy, tak potom pri partial shadingu sa nicia ako clanky, tak by-pass diody.
Potom som este do 24 V FVE kupil Victron Phonix menic 5000 VA.
Samozrejme treba dimenzovat istenie DC + a - na aspon 200 A - PN01, kupit termokameru
a po instalacii si to skontrolovat pri max. odbere a max. teplote v mieste instalacie.

No a postupne ako rastla spotreba vdaka 100 % vyuzitiu energie z panelov,
tak som urobil este 48 V FVE, kde mam 18650 NCA - NMC - Panasonic / Samsung.

Clanky som kupoval postupne v Polsku za 1.1 € kus a postupne som si vyrobil 15 kWh
baterku 14 S - dokopy 1200 clankov - cena vysla 115 € za kWh.

Menic mam Victron Multiplus II - 3000 VA - 48 V / 32 A / 35 A.
Clanky v tejto elektrarni treba drzat od 3.57 V do 4.18 V per cell, 50 V az 58.55 V per battery pack.
Ak nikdy nedojde k prekroceniu tychto mantinelov, ani baterky nebudu stresovane C2 a vyssimi prudmi,
tak sa da ocakavat zivortnost 2000 - 8000 cyklov, podla hlbky cyklov a chladenia klimou.

Takze sa od r. 2014 vyrobili cca. 23600 kWh energie. Kedze cena ma ist toho roku hore,
do 4 r. sa vrati investicia.

Dnesne panely su uz kvalitou, ucinnostou ci zivornostou uplne inde.
Bezne c-Si panely - single junction, maju 21 - 23 % ucinnost, takze ak je niekto obmedzeny
priestorom, tak ich moze pouzit, vykony od 320 za 670 Wp na panel.

Potom su to kvalitnejsie technologie, PERC, PERT, QuantumDots, TOPCom, HIT/HJT a pod,
tieto maju pokrocile technologie a rozmery clankov 156x156, 182x182 alebo 210x210 mm,
maju namiesto ribbon vodicov, okruhle, aby menej tienili, alebo kontakty len na zadnej strane panelu,
MBB, half-cuty, third-cutty, aby bola mensia Rs rezistancia stringu, aby pri tieneni vyrabala polovica panelu.
Takze panel sa sklada zo 120, 144, 132, 156, 168 half-third cuttov.

Potom su tie clanky poskladane tesne vedla seba - shigles.Trina alebo REC maju 12 resp. 16 bus-barrov.
Este su tu technologie ako IBC- interdigitated back contacts.

No a komu je aj 23 -24 % uc. malo, tak ma triple a multijuction cell s 40 - 47 %-nou ucinnostou.

V nasich podmienkach, ak mate napr. 10 kWp, tak to v lete vyrobi 60 - 70 kWh denne,
na to treba dimenzovat baterku, jednak z hladiska kapacity a jednak z hladiska max. charge/discharge prudov.

S vyrobou v zime, november - januar ani nepocitajte, viac spotrebuje rezia elektrarne ako sa vyrobi.
Ak na paneloch namrzne sneh, tak sa neroztopi ani do 15:00 vecer v zime.
Rieseni je bud to neriesit, alebo panely mat 0.6- 2.5 m nad zemou a urobit udrzbu rucne,
alebo do panelov pustit spatny prud, ktory namrazu rozpusti a snes sa pri 45 a viac. inklinacii zosunie dole.

Este dalsie riesenie, hlavne v lete je tracker + chladenie panelov - vzdychom, pasivnou buoyanciou, alebo vodou.
Minimalne kazde rano by som panely umyl od prachu a vtaciaho trusu, nechcete aby panel zbytocne
degradoval, lebo zatieneny clanok sa stava zatazou a tecie don energia z ostatnych.

Podobne ak nastane situacia, ze z panelov sa neberie prud, tak sa panely zohreju a ak nepride mrak,
tak dalsi odber uz zacina na zahriatych paneloch, ktore maju nizsie Voc, a tym degraduju skor.

Bezna degradacia je 6 % prvy rok a 0.6 % kazdy dalsi, ale su aj kvalitne panely s degradaciou na uroven 93 % po 25 r.

Vyvoj v oblasti katod a anod LIB ci inych bateriek ide rychlo dopredu, dnes su uz baterky za 70 € za kWh
o par rokov sa daju cakat nove druhy bateriek s cenou 10 € za kWh na urovni clankov.
Ak si viete tieto clanky nakupit z Ciny, tak mate baterku skoro zadarmo.

V Cechach mate tieto clanky po 2400 Kc bez DPH.
https://www.aliexpress.com/item/1005001 ... b09587f8-8

Samozrejme treba mysliet aj na vietor a blesky a pred prichodom burky panely vhodne orientovat,
aby ani vietor ani krupy nad 26 mm a 90 km.h-1 nenarobili problemy.

Takze patricne dimenzovane uzemnenie, vsetko pospajane 50mm Cu a T1 + T2 + T3 prepetovky
a zvodice bleskovych prudov.

No a kto ma cas, tak potom uz si programovat monitoring Docker + RPI + Grafana + Nodered + MQTT a pod.

Prehlad vyroby u mna od naprogramovania monitoringu:
fve_04082021.jpg
Niektore menice a baterky maju uz skoro 8000 kWh.
fve_odo_08-06-2021.png
Priklad monitoringu v Grafane:
http://rottenkiwi.no-ip.biz/viewtopic.php?f=128&t=576
Používateľov profilový obrázok
Duro Kotulic Bunta
Príspevky: 1906
Dátum registrácie: St Feb 07, 2007 3:00 pm
Bydlisko: Stupava
Kontaktovať používateľa:

Re: Ako to ide?

Príspevok od používateľa Duro Kotulic Bunta »

Diky Kiwi za prehladovu sumarizaciu, kopec uzitocnych podrobnych info.

Ak je motivaciou pre fotovoltiku ekologickost, tak lacne baterie neprichadzaju zatial do uvahy (su neekologicke - najma tie cinske urcite) a clovek ich pouzitim viac prirode uskodi nez pomoze.

Pouzitie virtualnej baterie to riesi, ale kedze sa platia distribucne a ostatne poplatky, ktore tvoria viac nez polovicu ceny elektriny, tak je principialne diskutabilne, ci je OK, ak clovek plati sest centov za kWh elektriny, ktoru si pritom sam vyrobil. :)

Suma sumarum, stale mi fotovoltika vychadza ako zatial pomerne neekonomicky a aj neekologicky pristup, a ovela ekologickejsie je (ak to poveternostne podmienky v danej oblasti umoznuju) vyuzit veternu energiu - rotor aj elektromotor zatazuju prostredie vyrazne menej nez kremikove clanky (vratane ich vyroby), a kedze pouzitie fyzickych baterii je velmi neekologicke a virtualnych baterii nie prilis ekonomicke, tak pri veternej energii je velkou vyhodou, ze na rozdiel od Slnka vietor fuka najma na jesen a v zime, ked aj priama spotreba (kurenie) je najintenzivnejsie. Niektore dizajny rotorov startuju uz pri rychlosti vetra mensej nez 2 m/s.
It is by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J.H. Poincaré, mathematician]
A man who knows how to be alone is never lonely. [Osho]
Používateľov profilový obrázok
Kiwi
Príspevky: 2072
Dátum registrácie: Ut Feb 13, 2007 4:18 pm
Bydlisko: Sobrance
Kontaktovať používateľa:

Re: Ako to ide?

Príspevok od používateľa Kiwi »

Ahoj Duro,

no ja si o tom myslim svoje.
Pb / flooded , AGM, GEL ... etc. / baterky su podstatne menej ekologicke,
a je ich 1 500 000 000 v autach a kazdy druhy rok sa menia.

LiFePO4 baterka ma grafitovu NE - negative electrode, ma Cu current collector,
ma tam este grafitovy binder, PE - pos. electrode je FePO4, Fe je bohato vyskytujuci
sa prvok vsade okolo, O a P su v nasom tele bezne, bez nich nie je zivot.
Je tam este Al current collector. Li je tam velmi malo hmotnostne.

Je tam este elyt: DC : EMC 3:7 + sol LiPF6.

Co sa tyka kremika, tiez je ho okolo vela.
Vytvorenie ingotu s cistotou 99.999 999 9 nie je problem. / pozitie aj na CPU, DDR5 a pod. chipy /

Sklo panelu vpredu, vzadu - bezne.

Hlinikovy ram s vrstvou oxidu na povrchu - bezne obaly v potravinarstve.

Ani u LiFePO4 ani u panelov z cSi ekologicky problem nevidim.

Cena takejto ziskanej/ ulozenej energie je cca. 0.04 € za kWh, to mi ziadny dodavatel z DS neda.

Preto LG Chem, SK Inno, Panasonic, Tesla, Samsung SDI, BYD, CATL, CALB -
bud prechadazaju z NMC 333 na NMC 433, NMC 532 NMC 811 katody,
lebo cim menej Co a cim viac Ni, tym vacsia gravimetricka kapacita.
Problem je ze NMC 811 su termicky nestale a horia a uvolnuju O2, HF, CO, CO2
a dalsie plyny, pri ovela nizssej teplote, ako NMC333, ktore zas maju nizsiu
grav. kapacitu, ale tak nehoria.
LiFePO4 nehori vobec, v porovnani s NMC.
Ak pouzijeme este LiTiO anodu, namiesto grafitovej, dostaneme sa na 50000 cyklov zivotnosti,
to je cca. 100 r. zivotnosti, ak dodrzime prudy a teplotu skladovania / nabijania / vybijania.

Ja naopak nezdielam nazor B. Gatesa, ktory miliony investoval do prototypu bezpecneho
jadroveho candle reactora, ale nepodarilo sa vdaka vztahom s Cinou nic zrealizovat.

Jedinu cestu vidim pokryt 2500 x 2500 km plochu panelmi v oblasti puste
a nejakymi 2 000 000 V DC vedeniami to dostat do mierneho pasma.

S HAWT a VAWT ma bohate skusenosti nas kolega miroc:

https://solarforum.cz/viewtopic.php?p=2463#p2463

Energia v lete sa musi nejako ulozit:

https://youtu.be/4Ykv_0N-bRc?t=1476

Ale ako vidno, ani mnozstvo bateriek v BEVs nas nezachrani.

Tiez kombinacia fotovoltiky a vetra v Nemecku prinasa problemy,
lebo niekedy je vyroba z FV a vetra takmer 0 GWh denne
a inokedy https://www.youtube.com/watch?v=Ihpiru_qy0c&t=321s
Napísať odpoveď