Slavko, nie, korona nesuvisi s ohybom fotonob, korona su vysokoenergeticke castice (teplota niekolko milionov kelvinov/stupnov celzia) ktore pozdlz magnetickych silociar opustaju velkou rychlostou Slnko - cize je to slnecny vietor, ktory je vidiet vdaka tomu, ze Slnko je zatemnene, ten vietor je tam stale ale kotuc SLnka ho vysoko presvecuje (pretoze korona je sive horucejsia ako povrch Slnka, ale ma velmi nizku hustotu).
Niekrore hviezdy stracaju hviezdnym vetrom ovela viac hmoty ako SLnko, slnko je pomerne pokludne - napriek tomu prave tento slnecny vietor sposobuje polarne ziary na Zemi (ked magneticke pole Zeme tieto vysokoenergeticke castice zachyti, odkloni a v miedtach okolo magnetickych polov Zeme nasmeruje do nizej atmosery kde narazaju na atomy plynov, elektrony v tychto atomoch posle na vyssiu energetickku hladinu, vzapati tieto elektrony spadnu na povodnu hladinu a pritom vyziaria foton (vola sa do deexcitacia) - kazdy atom ma ine energeticke hladiny a teda ine farby).
Je to nadherna kaskada pridonych procesov, ktore ked clovek pozna tak obycakny pohad napr. na tu koronu pocas zatmenia ho naplni krasou prirody a suvislosti..
Kiwi napísal:No ked sme pri tych atmosferach, plati o neutronovych hviezdach, ze maju fotosferu
a chronosferu podstatne chladnejsiu ako koronu ? Je tam vobec nejaka korona ?
Neuotrnogve hviezdy nemaju fotosferu ani chromosferu, maju len degenerovanu jadrovu hmotu a tenku vrstvu zeleza (a niektore aj tenku atsmoferu z uhlika - uhlik preto lebo pri vybuchu supernovy je to jeden z najviac zastupernych lahsich prvkov pri vybuchu).
Kiwi napísal:Ak je fotom gravitacnym polom zabrzdeny na nulovu rychlost, ako potom nan moze
posobit gravitacia, ked nema v tom okamihu ziadnu hmotnost ?
Ako som pisal, foton nemoze byt zastaveny a nemoze nikdy existovat s nulovou rychlostou. Gravitacia moze iba ohnut jeho drahu a odobrat mu energiu (kedze musi prekonavat potencialne pole gravitacie), nikdy nie zastavit ani znicit.
Cize napr. ak velmi hmotna hviezda vysle ultrafialovy (cize pomerne vysokoenergeticky) foton, tak kym by opustil jej silne gravitacne pole, tak by stratil cast energie a zmenil by sa teda napr. na cerveny foton.
Tento jav sa vola gravitacny cerveny posun, a je experimentalen pozorovany - aj na Slnku dokonca (tam je samozrejme ten posun energie maly, lebo Slnko ma pomerne malu gravitaciu).
Inak zaujimavym dosledkom nulovej kludovej hmotnosti fotonu je to, ze vdaka tomu mozme pozorovat cely vesmir - totizto dosah kazdej interakcie (sily) je tym vacsi, cim mensiu hmotnost maju castice ktore tutoi interkaciu prenasaju - preto napr. silna jadrova sila ma malicky dosah (jej sprostredkovavajuce castice su velmi tazke), slaa jadrova interakcia nie je na tom o nic vyrazne lepsie (takisto jej castice su velmi tazke). No a kedze foton (ako sprotredkovavajuca castica elektromagnetickej interkacie) ma nulovu hmotnost, tak jeho dosah je nekonecny - ak by nebol, tak nedovidime na konec pozorovatelneho vesmiru.
Inak je krasna vec tento dosah - teraz trosku davajte pozor pri tejto logickej postupnosti - je to totiz dosledok heisenbergovho principu neurcitosti. Ten hovori, ze vo vesmire mozu vzniknut castice ktore porusuju zakon zachovania energie, ale len isty cas - a to tym dlhsi cas cim mensia je ich energia. To znamena, ze kazda castica "vysiela" okolo seba oblaky virtualnych interakcnych castic (fotony, gravitony, slabu interakciu atd). Ak niektora z tychto castic narazi na vhodnu inu casticu (s ktorou moze interagovat), zrazu s nou zinteraguje a premeni sa na realnu casticu - a mame tu interakciu. Ak nenajde, tak zanikne po istom case danym heisenbergovym pricnipom neucitosti (tym dlhsom cim je hmotnost castice mensia).
Ak teda castica vysiela virtualne fotony, tak tie - kedze maju nulovy hmotnost - existuju nekonecne dlho aj ked su virtualne, a teda dokazu sa premenit na realnu casticu aj ked narazia na partnerksu casticu az na druhom konci vesmiru...
Neviem ci som to vysvetlil takto pisomne dostatocne jasne, ale ked som toto na fakulte pochopil, tak som z toho dva dni nespal a strasne sa mi pacilo, zxe takto jednoducho bez akejkolvek tazkej matematiky sa da vysvetlit taka zlozita vec ako je dosah interakcii a teda aj intenzita sily styroch zakladnych sil vo vesmire (lebo preto napr. aj gravitacia ovplyvnuje cely vesmir ako celok a silna interkcia nie - pretoze aj graviton ma nulovy hmnotnost a teda nekonecny dosah).
Kiwi napísal:Ak najdeme Higgsov bozon ako to zmeni nas pohlad na gravitaciu ?
Nie velmi, Higgsov bozon nie je ani tak o gravitacii ako skor o elementarnych castisiach a vysvetleni hmotnosti castic (nie ich vzajomneho gravitacneho posobenia).
Kiwi napísal:Ak Higgsov bozon, gluony ci fotony "zastavime", tak potom uz nemaju hmotnost ?
Higgsov boson je (ak existuje) normalna castica s pokojovou hmotnostou (zatial neznamou, ale velmi vysokou), a teda ma aj po zastaveni nenulovu kludovu hmotnost.
Gluony ani fotony nemozno zastavit.
Kiwi napísal:Preco hustota hmoty klesa s tretou mocninou, hustota ziarenia so stvrtou a preco je
energia temnej energie od 10-43 az doteraz konstantna, teda niekedy okolo 10-43 az
10-32 bola zanedbatelna vo vesmire, ale teraz tvori okolo 75 %.
Kiwi napísal:Ako prepocitat eV na hmotnost v g alebo ako prepocitat pri jadrovej fuzii energiu v eV
na teplotu, ktoru ta plazma ma ?
Samotny eV nie je jednotka hmotnosti (ale energie), to sa len v laickej literature zjednoduseuje. Fyzikalne korektne je hmotnost dana v eV/c2, pricom
1 GeV/c2 = 1.783 × 10−27 kg
Pre energiu plazmy (idealneho plynu) plati E=kT/2, kde k je Boltzmannova konstanta, ale tento vzorec len taham z davnej pamate a musel by som si ho overit. [z neho by vyplyvalo, ze T=2kE]
Inak pamatam si, ze pravew z tohto vzorca vyplyva ten fakt, ze nase Slnko svieti nie preto, ze jadra vodikov maju dostatocnu energiu na prekonanie potencialnej bariery aby sa spojili na helium, ale ich energia je asi TISIKRAT MENSIA ako je vyska tej bariery. Pytate sa ze, ako je potom mozne ze fuzia funguje a Slnko svieti? ODpoved je jednoducha - len a len vdaka tunelovemu efektu! Je to cisto kvantovomechanicky jav, ktory umoznuje s istou pravdepoedobnostou preniknut castici za barieru aj ked castica nema dostatocnu energiu (cize preto tunelovy jav, lebo je to vlastne to iste, ako keby auto preslo cez kopec, aj ked nema dostatocne silny motor aby vyslo az na vrchol).
Nase Slnko teda dokaze svietit len a len vdaka kvantovemu tunelovaniu, pretoze inak je jeho teplota prilis mala na to aby dokazala spojit dve jadra vodika na helium.
Toto tiez ked som sa kedysi dozvedel tak ma to velmi prekvapilo a nadchlo.
Z tohoto isteho dovodu napr. aj velmi hmotne hviezdy maju ovela kratsiu dobu zivota ako SLnko (napriek tomu ze maju ovela viac paliva), pretoze sa svojou vnutornou teplotou blizia k stavu, ked uz netreba neefektivny tunelovy jav na fuziu - a teda prudko narasta vykon.
A viete ako to vyzera ked je teplota dostatocna na to, aby fuzia nastala aj podla normalnych zakonov a nie vdaka tunelovemu javu?
Je to vybuch supernovy (vtedy je teplota cca 2 az 3 miliardy stupnov celzia/kelvinov, a netreba ziaden tunelovy jav) - vykon hviezdy je vtedy asi stomiliardkrat vacsi ako ma Slnko - a vyhori za par okamihov....
