Palo, aj ked mas urcite pravdu v tom, ze vo vseobecnosti dnesne veci su dizajnovane na mensiu zivotnost ako kedysi (v ramci nasej konzumnej spolocnosti), aj tak nie celkom suhlasim s tym, ze nema vyznam HW setrit. Pretoze daju sa najst aj pripady z opacnej stranky - ked je vyrobok naozaj kvalitny a vydrzi. Napriklad pred casom mala moja zena telefon Prium Mars. Ziaden high-end, v tej dobe priemerny telefon. Raz ho pri praseni perin vyhodila nechtiac z okna na deviatom poschodi. Po 27 metrovom volnom pade dopadol rovno na beton - rozletel sa v okruhu asi 15 metrov na vsetky suciastky na ktore sa rozpadnut mohol. Uz len zo zaujimavosti som vsetky tie drobne suciastky ponachadzal, zlozil to naspat, a nechcel som verit ked ten telefon .. fungoval. A fungoval este dalsie dva roky, az kym sme nesli prec zo slovenska a nepotrebovali ho uz. Pritom dopad zanechal na kryte telefonu riadnu zdeformovanu sekciu.
Alebo ako dalsi priklad druhy telefon, ktory mame uz 4 roky - Nokia (cislo modelu teraz neviem, zena ho ma niekde vo vrecku). Padla nam na zem aspon 20 krat, display ma doskrabany, tlacitka zanesene spinou - ale napriek tomu krasne funguje, ziaden problem, aj baterka je originalna stvorrocna a vydrzi na nabitie aj teraz 5 az 7 dni (podla poctu telefonatov) - proste kvalitny a trvacny vyrobok.
A to, ze nahradne diely stoja vela v porovnani s celym vyrobkom? To sa mi vidi nie ako zamer ale ako dosledok automatizacie vyroby a zefektivnovania procesov - ak mate miliony rovnakych vyrobkov, plne automatizovany proces, tak cena vyrobku je efektivna a relativne nizka. Ak mate poruchy, nahradne diely, individualny pristup k oprave konkretneho chybneho kusu, tak cela efektivita vyroby je v tom pripade fuc, nastava manualne spracovanie, a cena opravy a vymeny konkretneho dielu prudko rastie a moze dosiahnut nemalu cast povodneho komplet vyrobku. Ale nie preto, zeby tym vyrobca chcel donutit zakaznika kupit si radsej novy vyrobok, ale jednoducho cistou matematikou suctu ceny operacii.
Celkovo pri HW mi pripada, ze sa jedna o natolko jemne a sofistikovanou technologiou vyrabane zariadenia, ze nie je mozno ani tak cielom vyrobcov vyrobit nieco s limitovanou zivotnostou, ako skor proste sa jedna o statisticke zlyhania. Mam teraz na mysli aspon HDD, procesor, motherboard, RAM... ved si zober, ze po vojne prvym pocitacom (typu ENIAC), ktore mali asi 10 tisic elektroniek (teraz cisla len taham z hlbokej pamate, takze nemusia byt presne, ale sluzia len na ilustraciu), kazdy den odislo niekolko elektroniek - povedal by si, ze shit, konzumny pristroj plny "kurvitiek", ktory sa nonstop kazi, ale proste nie, jednoducho bol to komplikovany stroj na hranici technologii. Rovnako aj procesori atd dnes - obsahuju miliony tranzistorov, kore sa proste mozu pokazit, prachom skratovat, atd.
Ano, trochu zjednodusujem a mozno aj mierne skreslujem, ale nieco pravdy na tom bude.
A preto ked mam low-end dosku s pasivnym chladenim a integrovanym procakom, myslim, ze statisticky zvysim pravdeopdonost jej skorsieho zlyhania pri 100% zatazi a teda zvysenej teplote ako ked procak pobezi na 5% a teplota bude nizsia o par stupnov.
O peniaze mi nejde, ta doska komplet s procakom stala len 65 eur, ide mi skor o princip. A mozno aj o experiment - ak nepustim na tom boinc a doska po troch rokoch aj tak odide, tak sa ukaze, ze Palo mal Pravdu, a na dalsej doske pustim boinc aj keby som ju mal chladit kvapalnym dusikom...
EDIT:
Nedalo mi to, a tak som pozrel info o ENIACu:
"ENIAC contained 17,468 vacuum tubes, 7,200 crystal diodes, 1,500 relays, 70,000 resistors, 10,000 capacitors and around 5 million hand-soldered joints.
...
several tubes burned out almost every day, leaving it nonfunctional about half the time. "
Zdroj:
http://en.wikipedia.org/wiki/ENIAC
A ja som zase uviedol priklady, kedy veci, ktore som pouzival malo, odisli skor ako by som ocakaval.
