Problem s jazykmi je ten, ze s logikou v nich clovek daleko nezajde. Bud to je v s lovniku, a je to spisovne, alebo nie je, a teda je to akoze nespisovne/nedefinovane. A to sposobuje v jazyku nelogicky nedefinovane stavy. Riadit sa nejakou knizkou, ktoru vytvara par ludi castokrat podla toho ako sa rano vyspia a nie vzdy na zaklade logiky.Palo M. napísal:Tak potom vymieranie, nie? Nedokonavy vid pre sloveso vyhynut podla mna neexistuje. Ale ked uz by sme silou-mocou chceli pouzit prave tento slovny zaklad, tak skusme zacat od velmi podobneho slovesa uhynut (ktore sa pouziva castejsie, v suvislosti s hospodarskymi zvieratami). Tam je nedokonavy vid v tvare "uhyn" (nie "uhynanie"). Kedze slovny zaklad pre uhynut a vyhynut je ten isty (hyn-ut) a len predpona je ina, tak by som povedal, ze by spravne malo byt "vyhyn mamutov". Ale to mi tiez nejde velmi do usi, fakt by som radsej pouzil vymieranie.
Urcite suhlasim, ze najvhodnejsie by bolo slovo vymieranie. Lenze clanok mame pomenovany vyhynutie. A teda nedokonavy vid by mal byt pouzity k povodnemu slovesu. Vyhyn je tiez logicky (ano, lebo uhyn), ale to nie je nedokovany vid, to je podstatne meno slovesne, nie sloveso. Ako by si povedal, ze ti pravidelne dochadza na farme k uhynu zvierat, ale s pouzitim slovesa? Ved nieco robia, tak sa to musi povedat pomocou slovesa, nie podstatneho mena (hoci slovesneho).
Rovnako ako vyhynanie. Kedysi vyhynuli, teraz vyhynaju. A ze to nie je v slovniku, a teda taky tvar neexistuje? Neexistuje jediny dovod, preco by taky tvar nemal existovat, je uplne logicky. A ze sa nepouziva? To nie je dovod, pretoze vela tvarov sa pouziva s roznou (niekedy bliziacou sa k nule) frekvenciou, ale to nie je dokaz ich nespisovnosti. Napriklad to, ze slovo "len" sa pouziva s nizsou/vyssou frekvenciou ako slovo "iba", nie je dokaz jeho mensej/vacsej spisovnosti. Rovnako ako vymriet/vyhynut. A ak ma jedno sloveso nedokovany vid, tak musi mat aj druhe, inak by to bolo nelogicke (za predpokladu, ze to nie je v konflikte si nejakym inym slovom, kde by mohla vzniknut nejednoznacnost).
Preto vymieranie a vyhynanie podla logicky musia byt obe rovnako definovane.
To, ze v realite nie su, je dosledkom nelogickosti pouzivania jazyka.
Takze suhlasim s tym, ze ta to slovo zaujalo, pretoze sa nepouziva, ale pouzil som ho prave preto, lebo sa mi paci ked sa jazyk pouziva obcas logicky.
Ano, ale v matematike je spocitavanie jablk s hruskami chybou, kdezto v (nevelmi logickom) jazyku taku vetu pouzit mozes, nie je to chyba, je to len nedokonala logickost jazyka.Palo M. napísal: To poznam. A ty poznas to o spocitavani jablk a hrusiek?