Vidím že tu koluje mnoho zavádzajúcich, ba až nepravdivých info. Preto uvediem veci na správnu mieru...
Once upon a time... (kde bolo-tam bolo...)
Kedysy obývali planétu, ktorú dnes poznáme pod názvom "Mars" inteligentné tvory. Volali sa
"Marťania". Boli to v celku mierumulovné bytosti, schopné medziplanetárneho cestovania. Netrvalo dlho a namierili svoju pozornosť na modrú planétu, "Zem" ("Modrá" po marťansky, pozn. prekl.). Na tejto planéte objavili rozmanité formy života. Rozhodli sa, že planéta je skúmania-hodná; lenže chceli ju skúmať tak, aby nenarušili prostredie svojou prítomnosťou. To sa im istý čas
darilo a dokázali
neinteragovať s prostredím. Ich plán napredoval, až kým nevzbudili pozornosť bytostí, trochu menej primitívnych ako boli tie ostatné. Boli to "Ľudia". Po istom čase skúmania uznali "Ľudí" komunikácie-schopnými. Prišlo k
prvému kontaktu. Keďže ľudia nevideli zmysel v udržiavaní medziplanetárneho priateľstva s inými bytosťami, ak by z toho nič nemali; našli si zámienku, ako otočiť situáciu vo svoj prospech. Keďže sa marťania zdravili zavzájom na zemské pomery "divne" (zízanie z očí do očí a prudké pohyby), využili túto
príležitosť na získanie istých dôverných info. Marťan, ktorý bol oficiálne v domácom väzení vzdoroval nátlaku ľudí. Tí keďže videli, že nezískajú chcené informácie, snažili sa prísť na
koreň veci. Taktiež nezískali nič, čo by stálo za námahu... a tak sa pokúšali znova... a znova, stále s rovnakým výsledkom.
1936,
1938,
1944,
1945,
1968,
1973. Po poslednom incidente v r. 1973 ľudia usúdili, že na Marťania nie sú až takí zaujímaví a rozhodli sa ustúpiť od experimentov. Marťania akoby stratili chuť spoznávať ľudský druh a tak sa taktiež stiahli. Zlom nastal v r. 1988, keď japonská vesmírna agentúra - nasa no fasa zistila, že po povrchom Venuše existuje civilizácia. Onedlho čakal ľudstvo ďalší šok v podobe oficiálnej návštevy
"Venušanov". Venušania mali avšak
mimoriadne zvláštnu mieromilovnú politiku. Z troch nádherných svetov ostalo už len toto...:
1,
2,
3. Kolujú nepodložené správy, že sa sporadicky objavujú primitívne
známky života.
Na záver sa núka otázka: Kto by z toho všetkého mohol mať prospech?
Odpoveď
