Knizka Storocie nasilia v sovietskom Rusku - kratka recenzia
Napísané: Po Okt 19, 2009 11:00 am
Ak by nahodou niekoho zaujimala knizka Storocie nasilia v sovietskom Rusku, tak mam k nej par slov.
Tuto knihu som si kupil kvoli tomu, ze chcem mat co najobjektivnejsi pohlad na historiu Sovietskeho zvazu a tato kniha tvrdo kritizuje ZSSR a jeho system. Navyse, autor bol dlhodobym vysokym komunistickym funkcionarom - bol uz na zjade politbyra v roku 1956 ked Chruscov otvorene odsudil Stalina za jeho zlociny a vrazdenie, neskor bol autor sefom ideologickeho oddelenia komunistickej strany ZSSR, potom velvyslancom v Kanade a za Gorbacova bol jeho poradcom. Cize clovek, ktory mal pristup a aktivne sa podielal na sovietskom systeme - a teda clovek moze cakat ze ak takyto clovek tvrdo kritizuje ZSSR, tak to bude mat hlavu, patu a bude to logicka a tazko vyvratitelna kritika.
Bohuzial, autor sa uplne vymyka tymto ocakavaniam. Uz v uvode je jasne, ze napriek tomu, ze knizka obsahuje vela citacii, konkretnych zdrojov a udajov, tak absolutne nevyuziva potencial, ktory tymto mohol autor ziskat. Autor pozliepal tieto inak velmi hodnotne udaje a informacie (kvoli nim som koniec koncov knizku precital nakoniec celu) do nekonzistentneho a emocionalneho celku. Autor pouziva emocionalne "vykriky", ale predovsetkym si castokrat odporuje sam sebe. Konkretne citacie uplne zbytocne obaluje emocionalnymi a skreslujucimi omackami - uvediem len dva priklady:
- v prvej polke knihy cituje pocet zavrazdenych obeti perzekucii v 30tych rokoch (13 milionov) , ale v druhej polke knihy uz uvadza nieco trochu ine - sice sedi cislo (13 milonov), ale uz nehovori o zabitych, ale uz do nich zaratava aj odvlecenych ci vaznenych ludi. Zarazilo ma to, a hovori to o tom, ze autor sice cituje, ale komentare uz dava nepozorne - ako ma citatel verit autorovi, ktory si odporuje uz aj v popise/definicii konretnych cisiel?
- pocet obeti bolsevikov autor uvadza ako 20 az 25 milionov. Zaratava medzi nich aj obete obcianskej vojny po VOSR - a to je podla mna vyrazna logicka chyba, presnejsie emocionalna snaha o ociernovanie bolsevikov a skreslovanie faktov. Je predsa vseobecne zname, ze obcianska vojna bola vyrazne podporovana zapadnymi mocnostami, ktore samozrejme nechceli dopustit nastup totalitneho antikapitalistickeho systemu, a Velka britania, Francuzsko a US vyslali vojska a aktivne podporovali boj proti bolsevikom - keby nebolo zapadnych mocnosti, tak obcianska vojna skonci ovela rychlejsie s ovela mensim poctom obeti. Cize rovnako ako k obetiam bolsevikov sa mozu obete obcianskej vojny (nieco vyse 5 milionov) zaratat aj medzi obete kapitalistickeho systemu - ved boli priamym dosledkom snahy kapitalizmu nestratit sestinu Zeme spod svojho vplyvu. Zaroven to vrha aj vyrazny tien pochybnosti na autorov odhad celkoveho poctu obeti
bolsevickeho systemu. Nehovoriac o tom, ze hadze do jedneho vcera obete revolucie a neskorsie obete paranoidnych perzekucii za Stalina (vid dalsi bod nizsie).
Plus mam ku knihe dalsie vyhrady, napr.:
- autor sa dopusta klasickej chyby - hodnoti VOSR revoluciu dnesnymi "humannymi" ocami. Zabuda, ze v 1917 zurila prva svetova vojna (20 milionov obeti), zabuda, ze v tej dobe este existovala Osmanska risa, zabuda, ze hodnotiac dnesnymi ocami by mohol kazdy rovnako emocionalne odsudit napr. aj obciansku vojnu v USA ci mnoho dalsich historickych udalosti. Je to detska chyba, ktora zhadzuje autora a kvalitu jeho myslienok/hodnoteni. A pri vsetkej ucte k obetiam komunizmu - dnes nikto neodsudzuje napr. takeho Alexandra Velkeho ci mnohych inych velikanov historie, ktori pritom boli podobne nehumanni ako Lenin & spol a zomrelo kvoli nim a kvoli ich "genialnym" risam mnozstvo ludi (percentualne k celkovemu poctu obyvatelov castokrat aj mnoho viac ako tomu bolo kvoli VOSR).
- autor hadze do jedneho vreca Lenina a Stalina. To je chyba, pretoze je vseobecne zname, ze Lenin presadzoval diktaturu proletariatu a vojnovy komunizmus ako uvodnu fazu, kde nasilie malo postupne prestat byt primarnym sposobom presadzovania noveho systemu a bolo len jeho nevyhnutnym zaciatkom. Je takisto vseobecne zname, ze Lenin napisal tesne pred svojou smrtou list, v ktorom oznacuje Stalina ako prilis kruteho a nevhodneho cloveka na post generalneho tajomnika KSSZ a ziada ho odvolat. (k tomu vsak kvoli Leninovej smrti nikdy nedoslo).
- uplne ignoruje udalosti okolo Trockeho - na zaciatku knihy cituje sameho Trockeho a ukazuje ho ako hlavneho aktera popri Leninovi (co je historicka pravda), a v druhej polke knihy uz cituje Stalinove dekrety o boji proti "trockizmu". Autor si neuvedomil ten paradox? Ved z toho jasne vyplyva, ze Stalin sa odklonil od nazorov hlavnych akterov revolucie a teda zdeformoval a zneuzil kvoli svojim mocenskym chutkam to, co Lenin a Trockij ako hlavni vodcovia revolucie presadzovali.
Knizka teda suma sumarum vyznieva ako emocionalna snaha o vyzehlenie si vlastneho svedomia, pretoze autor cely zivot aktivne pracoval na tvorbe a fungovani tohoto systemu, pricom uz v roku 1956 sa dozvedel o Stalinovych zlocinoch. A na stare kolena zrazu napise tvrdu emociami nabitu kritiku, kde viditelne prehana (co sa da zistit na zaklade nekonzistentnosti v jeho vyrokoch v roznych castiach knihy) a snazi sa vykreslit system ako horsi ako vyplyva z argumentov a informacii, ktore v knizke uvadza a cituje.
Ak teda chcete citat racionalne dielo, urcite necitajte tuto knihu - je prilis emocionalna a fakty nedava dohromady logicky.
Tuto knihu som si kupil kvoli tomu, ze chcem mat co najobjektivnejsi pohlad na historiu Sovietskeho zvazu a tato kniha tvrdo kritizuje ZSSR a jeho system. Navyse, autor bol dlhodobym vysokym komunistickym funkcionarom - bol uz na zjade politbyra v roku 1956 ked Chruscov otvorene odsudil Stalina za jeho zlociny a vrazdenie, neskor bol autor sefom ideologickeho oddelenia komunistickej strany ZSSR, potom velvyslancom v Kanade a za Gorbacova bol jeho poradcom. Cize clovek, ktory mal pristup a aktivne sa podielal na sovietskom systeme - a teda clovek moze cakat ze ak takyto clovek tvrdo kritizuje ZSSR, tak to bude mat hlavu, patu a bude to logicka a tazko vyvratitelna kritika.
Bohuzial, autor sa uplne vymyka tymto ocakavaniam. Uz v uvode je jasne, ze napriek tomu, ze knizka obsahuje vela citacii, konkretnych zdrojov a udajov, tak absolutne nevyuziva potencial, ktory tymto mohol autor ziskat. Autor pozliepal tieto inak velmi hodnotne udaje a informacie (kvoli nim som koniec koncov knizku precital nakoniec celu) do nekonzistentneho a emocionalneho celku. Autor pouziva emocionalne "vykriky", ale predovsetkym si castokrat odporuje sam sebe. Konkretne citacie uplne zbytocne obaluje emocionalnymi a skreslujucimi omackami - uvediem len dva priklady:
- v prvej polke knihy cituje pocet zavrazdenych obeti perzekucii v 30tych rokoch (13 milionov) , ale v druhej polke knihy uz uvadza nieco trochu ine - sice sedi cislo (13 milonov), ale uz nehovori o zabitych, ale uz do nich zaratava aj odvlecenych ci vaznenych ludi. Zarazilo ma to, a hovori to o tom, ze autor sice cituje, ale komentare uz dava nepozorne - ako ma citatel verit autorovi, ktory si odporuje uz aj v popise/definicii konretnych cisiel?
- pocet obeti bolsevikov autor uvadza ako 20 az 25 milionov. Zaratava medzi nich aj obete obcianskej vojny po VOSR - a to je podla mna vyrazna logicka chyba, presnejsie emocionalna snaha o ociernovanie bolsevikov a skreslovanie faktov. Je predsa vseobecne zname, ze obcianska vojna bola vyrazne podporovana zapadnymi mocnostami, ktore samozrejme nechceli dopustit nastup totalitneho antikapitalistickeho systemu, a Velka britania, Francuzsko a US vyslali vojska a aktivne podporovali boj proti bolsevikom - keby nebolo zapadnych mocnosti, tak obcianska vojna skonci ovela rychlejsie s ovela mensim poctom obeti. Cize rovnako ako k obetiam bolsevikov sa mozu obete obcianskej vojny (nieco vyse 5 milionov) zaratat aj medzi obete kapitalistickeho systemu - ved boli priamym dosledkom snahy kapitalizmu nestratit sestinu Zeme spod svojho vplyvu. Zaroven to vrha aj vyrazny tien pochybnosti na autorov odhad celkoveho poctu obeti
bolsevickeho systemu. Nehovoriac o tom, ze hadze do jedneho vcera obete revolucie a neskorsie obete paranoidnych perzekucii za Stalina (vid dalsi bod nizsie).
Plus mam ku knihe dalsie vyhrady, napr.:
- autor sa dopusta klasickej chyby - hodnoti VOSR revoluciu dnesnymi "humannymi" ocami. Zabuda, ze v 1917 zurila prva svetova vojna (20 milionov obeti), zabuda, ze v tej dobe este existovala Osmanska risa, zabuda, ze hodnotiac dnesnymi ocami by mohol kazdy rovnako emocionalne odsudit napr. aj obciansku vojnu v USA ci mnoho dalsich historickych udalosti. Je to detska chyba, ktora zhadzuje autora a kvalitu jeho myslienok/hodnoteni. A pri vsetkej ucte k obetiam komunizmu - dnes nikto neodsudzuje napr. takeho Alexandra Velkeho ci mnohych inych velikanov historie, ktori pritom boli podobne nehumanni ako Lenin & spol a zomrelo kvoli nim a kvoli ich "genialnym" risam mnozstvo ludi (percentualne k celkovemu poctu obyvatelov castokrat aj mnoho viac ako tomu bolo kvoli VOSR).
- autor hadze do jedneho vreca Lenina a Stalina. To je chyba, pretoze je vseobecne zname, ze Lenin presadzoval diktaturu proletariatu a vojnovy komunizmus ako uvodnu fazu, kde nasilie malo postupne prestat byt primarnym sposobom presadzovania noveho systemu a bolo len jeho nevyhnutnym zaciatkom. Je takisto vseobecne zname, ze Lenin napisal tesne pred svojou smrtou list, v ktorom oznacuje Stalina ako prilis kruteho a nevhodneho cloveka na post generalneho tajomnika KSSZ a ziada ho odvolat. (k tomu vsak kvoli Leninovej smrti nikdy nedoslo).
- uplne ignoruje udalosti okolo Trockeho - na zaciatku knihy cituje sameho Trockeho a ukazuje ho ako hlavneho aktera popri Leninovi (co je historicka pravda), a v druhej polke knihy uz cituje Stalinove dekrety o boji proti "trockizmu". Autor si neuvedomil ten paradox? Ved z toho jasne vyplyva, ze Stalin sa odklonil od nazorov hlavnych akterov revolucie a teda zdeformoval a zneuzil kvoli svojim mocenskym chutkam to, co Lenin a Trockij ako hlavni vodcovia revolucie presadzovali.
Knizka teda suma sumarum vyznieva ako emocionalna snaha o vyzehlenie si vlastneho svedomia, pretoze autor cely zivot aktivne pracoval na tvorbe a fungovani tohoto systemu, pricom uz v roku 1956 sa dozvedel o Stalinovych zlocinoch. A na stare kolena zrazu napise tvrdu emociami nabitu kritiku, kde viditelne prehana (co sa da zistit na zaklade nekonzistentnosti v jeho vyrokoch v roznych castiach knihy) a snazi sa vykreslit system ako horsi ako vyplyva z argumentov a informacii, ktore v knizke uvadza a cituje.
Ak teda chcete citat racionalne dielo, urcite necitajte tuto knihu - je prilis emocionalna a fakty nedava dohromady logicky.