Phoenix na Marse
Moderátor: Moderátori
-
Duro Kotulic Bunta
- Príspevky: 1906
- Dátum registrácie: St Feb 07, 2007 3:00 pm
- Bydlisko: Stupava
- Kontaktovať používateľa:
Re: Phoenix na Marse
Ale akeze zajace, je to lebka miniaturneho kozorozca - je predsa zname, ze kozorozcce su povodnymi inteligentnymi tvormi slnecnej sustavy, tie pozemske boli vysadene na Zem prave ich inteligntnymi martanskymi predkami - na Zemi ale bohuzial vdaka silnej darwinovskej konkurencii ostatnych tvorov (ktore na Zemi su nechutne velke - pre minikozorozcciu civilizaciu Zem bola nieco ako "dinosuaria" krajina) sa museli neuveritelne zvacsit (snaziac sa eliminovat evolucne nevyhody), za co vsak zaplatili tym, ze neurony im ale zdegenerovali a dnes uz len zeru travu po horach...Nuz, ani minikozorozia martanska civilizacia bohuzial neovlada genetiku na 100%...
It is by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J.H. Poincaré, mathematician]
A man who knows how to be alone is never lonely. [Osho]
A man who knows how to be alone is never lonely. [Osho]
Re: Phoenix na Marse
Vidím že tu koluje mnoho zavádzajúcich, ba až nepravdivých info. Preto uvediem veci na správnu mieru...
Once upon a time... (kde bolo-tam bolo...)
Kedysy obývali planétu, ktorú dnes poznáme pod názvom "Mars" inteligentné tvory. Volali sa "Marťania". Boli to v celku mierumulovné bytosti, schopné medziplanetárneho cestovania. Netrvalo dlho a namierili svoju pozornosť na modrú planétu, "Zem" ("Modrá" po marťansky, pozn. prekl.). Na tejto planéte objavili rozmanité formy života. Rozhodli sa, že planéta je skúmania-hodná; lenže chceli ju skúmať tak, aby nenarušili prostredie svojou prítomnosťou. To sa im istý čas darilo a dokázali neinteragovať s prostredím. Ich plán napredoval, až kým nevzbudili pozornosť bytostí, trochu menej primitívnych ako boli tie ostatné. Boli to "Ľudia". Po istom čase skúmania uznali "Ľudí" komunikácie-schopnými. Prišlo k prvému kontaktu. Keďže ľudia nevideli zmysel v udržiavaní medziplanetárneho priateľstva s inými bytosťami, ak by z toho nič nemali; našli si zámienku, ako otočiť situáciu vo svoj prospech. Keďže sa marťania zdravili zavzájom na zemské pomery "divne" (zízanie z očí do očí a prudké pohyby), využili túto príležitosť na získanie istých dôverných info. Marťan, ktorý bol oficiálne v domácom väzení vzdoroval nátlaku ľudí. Tí keďže videli, že nezískajú chcené informácie, snažili sa prísť na koreň veci. Taktiež nezískali nič, čo by stálo za námahu... a tak sa pokúšali znova... a znova, stále s rovnakým výsledkom. 1936, 1938, 1944, 1945, 1968, 1973. Po poslednom incidente v r. 1973 ľudia usúdili, že na Marťania nie sú až takí zaujímaví a rozhodli sa ustúpiť od experimentov. Marťania akoby stratili chuť spoznávať ľudský druh a tak sa taktiež stiahli. Zlom nastal v r. 1988, keď japonská vesmírna agentúra - nasa no fasa zistila, že po povrchom Venuše existuje civilizácia. Onedlho čakal ľudstvo ďalší šok v podobe oficiálnej návštevy "Venušanov". Venušania mali avšak mimoriadne zvláštnu mieromilovnú politiku. Z troch nádherných svetov ostalo už len toto...: 1, 2, 3. Kolujú nepodložené správy, že sa sporadicky objavujú primitívne známky života.
Na záver sa núka otázka: Kto by z toho všetkého mohol mať prospech?
Odpoveď
Once upon a time... (kde bolo-tam bolo...)
Kedysy obývali planétu, ktorú dnes poznáme pod názvom "Mars" inteligentné tvory. Volali sa "Marťania". Boli to v celku mierumulovné bytosti, schopné medziplanetárneho cestovania. Netrvalo dlho a namierili svoju pozornosť na modrú planétu, "Zem" ("Modrá" po marťansky, pozn. prekl.). Na tejto planéte objavili rozmanité formy života. Rozhodli sa, že planéta je skúmania-hodná; lenže chceli ju skúmať tak, aby nenarušili prostredie svojou prítomnosťou. To sa im istý čas darilo a dokázali neinteragovať s prostredím. Ich plán napredoval, až kým nevzbudili pozornosť bytostí, trochu menej primitívnych ako boli tie ostatné. Boli to "Ľudia". Po istom čase skúmania uznali "Ľudí" komunikácie-schopnými. Prišlo k prvému kontaktu. Keďže ľudia nevideli zmysel v udržiavaní medziplanetárneho priateľstva s inými bytosťami, ak by z toho nič nemali; našli si zámienku, ako otočiť situáciu vo svoj prospech. Keďže sa marťania zdravili zavzájom na zemské pomery "divne" (zízanie z očí do očí a prudké pohyby), využili túto príležitosť na získanie istých dôverných info. Marťan, ktorý bol oficiálne v domácom väzení vzdoroval nátlaku ľudí. Tí keďže videli, že nezískajú chcené informácie, snažili sa prísť na koreň veci. Taktiež nezískali nič, čo by stálo za námahu... a tak sa pokúšali znova... a znova, stále s rovnakým výsledkom. 1936, 1938, 1944, 1945, 1968, 1973. Po poslednom incidente v r. 1973 ľudia usúdili, že na Marťania nie sú až takí zaujímaví a rozhodli sa ustúpiť od experimentov. Marťania akoby stratili chuť spoznávať ľudský druh a tak sa taktiež stiahli. Zlom nastal v r. 1988, keď japonská vesmírna agentúra - nasa no fasa zistila, že po povrchom Venuše existuje civilizácia. Onedlho čakal ľudstvo ďalší šok v podobe oficiálnej návštevy "Venušanov". Venušania mali avšak mimoriadne zvláštnu mieromilovnú politiku. Z troch nádherných svetov ostalo už len toto...: 1, 2, 3. Kolujú nepodložené správy, že sa sporadicky objavujú primitívne známky života.
Na záver sa núka otázka: Kto by z toho všetkého mohol mať prospech?
Odpoveď
