Uz som to tuto niekde na fore pisal... Da sa urobit to, ze si najprv nainstalujes verziu z Ubuntu, ktora je urcite starsia ako najnovsia verzia z Berkeley (pretoze v distribucii testuju, ci vsetko funguje ako ma, kym to vypustia oficialne).
Moje rady su nasledujuce:
- Ak nemas vazny dovod davat novsiu verziu ako je v distribucii, nechaj tu z distribucie. Mala by fungovat dobre. Ovsem vazny dovod moze byt aj to, ze skratka chces tu najnovsiu verziu a chces sa v tom vrtat. Este vaznejsi dovod moze byt, ze niektory projekt to vyzaduje (napriklad ak chces CUDA).
- Ak uz teda nemozes (nechces) bezat verziu z distribucie a chces inu, najprv si aj tak nainstaluj tu z distribucie a potom niekde (inde) rozbal tu inu verziu, co chces bezat a prekonfiguruj spustace z distribucie tak, aby bezali "tvoju" binarku a nie tu z distribucie (podrobnosti nizsie).
- Az ked sa neda aplikovat bod 1 ani bod 2, pouzi cisto manualnu metodu (nic z distribucie a len samostatny archiv).
Ja sam bezim podla bodu 2, na Debiane aj na Ubuntu.
Pri nainstalovani balika sa ti nainstaluje aj init-skript, takze boinc sa automaticky spusti pri starte systemu a automaticky zastavi pri vypinani (zastavi sa korektne, ze sa mu posle stop, takze sa procesom posle signal od core klienta a nie len kill od systemu). Mozes to urobit aj ty sam manualne:
zastavi beziaci BOINC
spusti BOINC (a ak uz bezi, je to osetrene a nic sa tym nepokazi)
Poznamka: Este by sa dalo pouzit "sudo /etc/init.d/boinc-client restart", ale to neodporucam (radsej najprv stop, potom skontrolovat, ci nebezia nejake vydochnute procesy a potom start) - restart mi robil problem s niektorymi CPDN aplikaciami, ktorym dlho trvalo, kym skoncili, ale core-klient sa vypol a ked medzicasom odstartoval znovu, tie "stare" procesy CPDN boli este v pamati a robili galibu. Asi sa to moze stat v pripade, ked aplikacii trva dlhsie ukladanie checkpointu, co bol pripad prave CPDN...
Obrovska vyhoda balika je v tom, ze sa ti ten init script sam nainstaluje (na webe su rozne verzie a kazda distribucia moze mat trocha inu verziu, dokonca aj Debian sa lisi od Ubuntu, ale podstatne je, ze obidva funguju dobre) a hlavne ti vyrobi uzivatela boinc, pod ktorym potom boinc klient bezi (a to v duchu distribucie, lebo kazda distribucia moze mat trocha inu filozofiu systemovych nastaveni). Takze je to okrem jednoduchosti aj bezpecne (vselijake zbuchane riesenia na tento aspekt casto zabudaju, alebo to dokonca naschval neuvadzaju, aby nedoplietli neskusenych ludi este vyrabanim a nastavovanim dalsieho uzivatela). Jednak demon nebezi pod rootom, jednak nebezi ani pod mojim user-om (takze subory vytvorene BOINcom sa nedaju omylom zmazat z mojho user-id) a spustitelne binarky BOINCu nemoze prepisat sam user boinc (lebo tie moze prepisovat len root), navyse binarky su v uplne inom adresari.
Dobre, takze init skript nam spusta boinc automaticky pri starte (a vieme ho zastavit/spustit aj manualne), co je fajn, ale nepaci sa nam, ze spusta staru verziu. To sa vyriesi pomerne jednoducho. Zastavime teda ten "standardny" boinc, potom si niekde rozbalime verziu ktoru chceme (ja to mam v /opt/boinc-client/boinc-6.4.5 a drzim v patricnych podadresaroch aj par starsich verzii, keby nahodou... ale moze to byt aj inde, napriklad v /usr/local/boinc alebo aj v /home). Ja to mam v /opt a pravo zapisu ma iba root, takze sa to neda nejakym omylom pri beznych akciach rozsahat.
A teraz treba ukecat init skript, aby spustal tuto "nasu" verziu, a nie "standardnu". To je v subore /etc/default/boinc-client (rovnaky nazov suboru pre Debian aj Ubuntu). Su tam polozky ako nastavenie adresara, kde to ma bezat (standardne /var/lib/boinc-client), ci je vobec povolene startovat BOINC pri starte systemu a hlavne je tam cesta k binarke (standardne /usr/bin/boinc_client) - a to prave treba zmenit (ja som to teda zmenil na /opt/boinc-client/boinc-6.4.5/boinc). No a po modifikacii suboru uz len odstartovat cez init skript a bezime s nasou verziou.
Ked vydaju novsiu verziu, je to celkom jednoduche: dam ju do /opt/boinc-client/boinc-X.Y.Z, stopnem klienta, zazalohujem datovy adresar (dobra vec), prepisem cestu v /etc/default/boinc-client a spustim znova klienta... A ked nieco nezafunguje, je jednoduche prepnut to spat na predchadzajucu verziu (a pod Linuxom som este nemusel obnovovat data z backupu).
System len z balika a spustat v adresari sice funguje, ale chybaju tomu tie ochrany, co som spominal. A takisto sa ti to nespusti automaticky pri starte systemu, ale musis bud spustat manualne, alebo si dat skript pri prihlaseni. Z balika je to riesenie, ked nemas k masine administratorsky pristup a teda bezis len pod svojim user-id, musis davat pozor a musis sa nejako postarat o zapinanie. Ja mam radsej automatiku s ochranou
Co sa tyka problemov s pripojenim: Mas zapojeny stroj priamo do ADSL modemu, alebo mas do ADSL modemu zapojeny router a stroj mas zapojeny do toho routera? Lebo sa mi zda, ze Kiwi hovoril o rieseni cez router a ty skor o priamom zapojeni (cez router sa nepouziva PPPoE, ale len normalny Ethernet - a PPPoE zalezitosti obsluhuje router).
Taka rada na diagnostiku: Ked ti siet bezi, zobraz si info o nej v terminali:
alebo to aj uloz do suboru:
A v case ked ti to nebezi, zobraz znova:
a porovnaj, pripadne to skopci sem do fora (lepsie ako screenshoty, lebo tie okienka maju vela vselijakych tabov a jeden obrazok vacsinou nestaci)
Takisto ma napadlo, ze ked mas aj WiFi aj ethernet, moze sa ti stat, ze niekedy najde nejaku WiFi a pokusa sa pripojit cez nu a PPPoE preto odignoruje (a na tu WiFi sa nakoniec aj tak nepripoji, takze nemas ziadnu siet)... A niekedy nezachyti ziadnu WiFi siet, tak ide len na PPPoE a pripoji sa v pohode...
A este som si vsimol, ze mas zapnutu aj IPv6... co je v Ubuntu a asi aj inde sice standardne zapnute, ale ja to vzdy posielam do prec, lebo IPv6 nepouzivam a zbytocne to spomaluje siet (obcas sa to nejako bije s IPv4). To by ale nemalo byt dovodom nechodenia siete...