V prvych dvoch prispevkoch som vysvetlil vplyv teorie relativity a kvantovej fyziky na spracovanie jednotky BOINC aplikaciou, dnes si povieme co sa stane ked sa do toho zamontuje este aj teoria strun

.
Prestavme si insitneho teoretickeho fyzika zapalene pocitajuceho BOINC. Stale kontroluje stav svojich pocitacov, pozorne sleduje priebeh vypoctov, vysledne casy a validaciu jednotiek.
Predstavme si, ze vecer po praci si mily teoretik zoberie do ruk gitaru a jeho prsty zacnu vyludzovat tony podobne tym z albumov
"Master of Puppets" alebo
"...And Justice For All". Co sa stane? Jeho mysel opusta svet BOINC-u a zacina sa tulat kade-tade, len uz viac nesedi pri pocitaci a neprepocitava kedy sa dopocita orbit. Procesory pocitacov sa dalej potia, jednotky sa dokoncuju, odosielaju, reportuju a v lepsom pripade aj validuju. Ale nasmu hrdinovi je zrazu jedno ci sa jednotka pocitala o par minut dlhsie, kratsie a ci nahodou nedostal menej kreditov.
Ako je to mozne?
Vedci zistili, ze 6 gitarovych strun reprezentuje 6 dodatocnych "zvinutych" dimenzii. Co to znamena? Na zaklade nasich skusenosti vieme, ze zijeme vo svete s tromi priestorovymi dimenziami. Teraz sa nam snazia hlavy ucene nahovorit, rozmerov je o 6 viac, teda 9. Ako je mozne ze sme si dalsich 6 rozmerov nikdy nevsimli? Je to preto, ze tychto sest dodatocnych rozmerov je velmi malych, takze na nas kazdodenny zivot nemaju ziaden vplyv... az kym nezacneme hrat na gitare.
Takto vznikla prva teoria strun. Podla nej sa pri hrani
heavy metalovej hudby na gitare zacne prejavovat dalsich 6 rozmerov a mysel fyzika-muzikanta sa dostava do stavu podobnemu extaze.
Inemu vedcovi sa vsak paci
klasicka hudba, preto sa snazil odvodit prislusne rovnice prave pre klasiku. A cuduj sa svete, ono to funguje aj pre klasicku hudbu

Dalsi badatelia skumali
jazzovu hudbu, ini
rock a dalsi
folk.
A tak tu teraz mame 5 roznych strunovych teorii.. a podla vsetkeho vsetky su spravne. Hmm, to sme vo fyzike este nemali
Zrazu isteho pana
Wittena napadlo, ze vsetkych 5 teorii je spravnych, je to len 5 roznych prejavov jednej "super" teorie, ktorej dal nazov
M-teoria (M ako
Musica)
Dalsim vyskumom sa zistilo, ze dodatocnych priestorovych rozmerov nie je 6, ale dokonca 7

Ten siedmy je reprezentovany strunou schovanou pod kobylkou gitary (pouziva sa ako tzv. tremolo) a tento rozmer predstavuje supergravitaciu.
Z toho vyplyva, ze podla M-teorie mame 10 priestorovych rozmerov a jeden casovy. Zijeme teda v
11-dimenzionalnom casopriestore. Necudo teda, ze pri hre na gitaru casto zabudame na vsetko ostatne.
Divom vsak este nie je koniec. Pan Edward Witten prisiel s dalsou myslienkou: a to ze nielen gitarove struny su schopne zamotat fyzikovi-muzikantovi hlavu. Dalsimi takymi objektami su 2-rozmerne membrany, napriklad take, ktore sa pouzivaju pri vyrobe africkych bubnov. Jeden moj kamarat, takisto vasnivy privrzenec vedy a ratac BOINCu mi potvrdil, ze pri hre na bubny sa mu vyborne medituje
Witten pomenoval take objekty
p-branami.
Vyskumom nie je zdaleka koniec, vedci pokracuju v badani na plny plyn.
... A teraz nech nam niekto tvrdi, ze veda je nieco nudne a nezazivne...
