Vzdy som mal zimomriavky, ked som do tejto mapy zakresloval nezname vzdialene casti mesta. Bol to pocit ojavovania niecoho noveho, neznameho...No a postupom casu sa cloveku hranice sveta relativizuju a svet sa mu zvacsuje - ked idete na strednu skolu, hranica "dobrodruzneho" sa posuva - uz nie je na konci mesta, ale na konci republiky, ci aspon kraja (zalezi od toho aky domased ste). Na vysokej skole sa hranica dobrodruzneho posuva mimo republiku, mozno uz aj mimo kontinent.
A pritom - vsetko to zostava mizive a smiesne oproti vesmirnym vzdialenostiam. 150 milionov km, ktore nas delia od Slnka, sa zdaju byt extremne. Ziaden clovek tak daleko od Zeme este nikdy nebol... Ale pritom je to stokrat menej ako je vzdialena trpaslicia planeta Sedna od Slnka. A tisickrat menej ako Oortov oblak, kde si pokludne kruzia svoje desiatky tisic rokov trvajuce obezne drahy zmrznute zarodky komet. A to je zas malicko oproti najblizsej hviezde, ktora si to sinie popri nas momentalne v dvestopatdesiattisic krat vacsej vzdialenosti ako deli Zem od Slnka - ak by sme urobili zmenseny model, kde Zem by bola 1 centimeter od Slnka, tak najblizia hviezda od Slnka by si plavala vo vzdialenosti 2,5 kilometra. Slusna medzera.
A pritom - je to stale 25 tisic krat menej ako je priemer nasej Galaxie - cize ak by sme celu nasu Galaxiu "zmensili" napr. na velkost Zeme, tak potom Slnko od najblizsej hviezdy by sa vznasalo len cca v polmetrovej vzdialenosti. Naozaj susedia.
A mozme pokracovat - najblizsia nezavisla velka galaxia od nasej Mliecnej drahy je Velka hmlovina v Andromede (M31). Ak by sme urobili model nasej Galaxie, ktory by mal jeden meter, tak galaxia v Andromede by plavala cca 2,5 kilometra daleko.
A preco to cele pisem? Pretoze ma zaujala neuveritelne podrobna snimka galaxie, ktoru som nikdy predtym tak podrobne nevidel. Ide o galaxiu NGC 253, ktora leti vo vdialenosti cca patkrat vacsej ako galaxia v Andromede. Je to stale nasa susedka, pretoze to je miziva jedna miliardtina celeho rozmeru pozorovatelneho vesmiru (pripominam, ze skutocny rozmer vesmiru moze byt este mnoho, ale naozaj mnohonasone vacsi, to nemozeme v sucasnosti ale este zistit - ale tymto smerom teraz tuto uvahu nechcem rozoberat).
Napriek tomu, ked sa pozriete na fotografiu tejto galaxie, na ktorej dokonca v okrajovych castiach je vidiet hviezdy (!), tak to cloveka naplni hlbokym pocitom obrovskej pestrosti vesmiru a sveta - je to galaxia, ktoru ludstvo nikdy predtym takto podrobne nevidelo. Je plna svetov, stamiliard hviezd a ich planet, ktovie na kolkych z nich je inteligentny zivot...
Kruh sa uzatvara, tak ako sme sa vzdalovali od nasej malej Zeme, a presli v meritkach az ku galaxii NGC253, tak sa v nej mozme opat ponorit naspat do hlbky detailov - a to je prave to, na co som chcel pri tej podrobnej fotografii upozornit, pretoze prave vdaka nej je to ovela realistickejsie umoznene...
Vyberte si nejaku hviedzu na okraji a predstavte si, ze ma planety, vlastne svety (co je z vedeckeho hladiska vysoko pravdepodobne). My v slnecnej sustave sme fascinovani vysledkami zo sond, ktore sa pozreli na Mars, pripadne na mesiace velkych planet (Europa s moznym oceanom, Titan z vlastnou atmosferou a riekami a metanovymi moriami...) - a to vsetko moze byt v este exotickejsich a fascinujcejsich podobach pri jednej jedinej tej bodke/hviezdicke na fotografii niecoho tak vzdialeneho, ako NGC 253 urcite je.
Ale dost bolo reci - ponorte sa ak chcete do toho vzdialeneho sveta, ktory zatial nikto tak podrobne ako je to na tejto fotografii nevidel...
Je to novy, neznamy svet, doteraz s takouto podrobnostou sme poznali len galaxiu v Andromede - toto je vsak svet novy...
http://apod.gsfc.nasa.gov/apod/image/08 ... de_hst.jpg
